Švédska sociálnodemokratická premiérka Magdalena Anderssonová vo štvrtok (15. 9.) oficiálne rezignovala na funkciu. Stalo sa tak deň po tom, ako predsedníčka vlády uznala porážku svojho stredoľavého bloku v nedeľňajších (11. 9.) parlamentných voľbách.
Predseda švédskej pravicovej Umiernenej koaličnej strany Ulf Kristersson už uviedol, že je pripravený vo štvrtok začať prácu na vytvorení novej vlády.
Podľa predbežných výsledkov volieb by pravicový blok mal obsadiť 176 kresiel v 349-člennom švédskom parlamente, zatiaľ čo stredoľavá aliancia bude mať 173 kresiel. Anderssonová sa vo štvrtok zišla s predsedom parlamentu Andreasom Norlénom, aby ho oficiálne informovala o svojom odchode z funkcie.
Do vytvorenia novej vlády povedie Anderssonová prechodný kabinet. Predpokladá sa, že zostavením novej vlády poverí Norlén práve šéfa Umiernených Kristerssona.
Švédski demokrati sú najsilnejšou stranou
Najsilnejšou stranou v pravicovom bloku sú protiimigrační Švédski demokrati. Tých podporilo 20,5 percenta voličov, ostatné strany s nimi ale odmietajú vo vláde spolupracovať. Kristersson sa pravdepodobne pokúsi vytvoriť vládu s Kresťanskodemokratickou stranou a v parlamente bude spoliehať na podporu Švédskych demokratov a Liberálov.
„Teraz začnem prácu na formovaní novej vlády,“ uviedol v stredu (14. 9.) večer Kristersson vo videonahrávke na svojom instagramovom účte. Sľúbil pritom, že vytvorí vládu „pre všetkých občanov Švédska“.
„Spoločnosť je teraz frustrovaná. Ľudia sa obávajú násilností, ekonomického vývoja, vo svete panuje neistota a aj vo Švédsku zašla politická polarizácia príliš ďaleko. Preto je mojou snahou zjednocovať, a nie rozdeľovať,“ dodal.
Odchádzajúca premiérka Anderssonová v stredu vyhlásila, že si želá, aby nová vláda vznikla čo najskôr. Podotkla pritom, že mnoho Švédov je znepokojených volebným úspechom Švédskych demokratov, ktorí budú mať zo svojej pozície na vládu veľký vplyv. „Vnímam tieto obavy a zdieľam ich,“ povedala Anderssonová.
Medzi zakladajúcimi členmi Švédskych demokratov boli ľudia otvorene podporujúci ideológiu nacistického Nemecka, postupom času ale strana zmiernila rétoriku, prestala odmietať vstup Švédska do NATO a vzdala sa plánov na odchod krajiny z Európskej únie.
Nezmluvný postoj k imigrácii si ale zachovala. Pred parlamentnými voľbami zverejnili Švédski demokrati 30-bodový plán, ktorý by mal zmeniť Švédsko v krajine s najprísnejším postupom voči utečencom v Európskej únii. Žiadateľov o azyl by mohli odmietnuť napríklad aj na základe náboženského vyznania.
