Bulhari idú v nedeľu (2. 10.) štvrtýkrát za posledné necelé dva roky k parlamentným voľbám. Prieskumy ani tentoraz nedávajú veľké nádeje, že sa znesváreným stranám podarí prekonať patovú (bezvýchodiskovú) situáciu.
Úlohu rozhodujúcej postavy na politickej scéne by si tak mohol ponechať prezident Rumen Radev, ktorého kritici vinia zo ústretových postojov voči Rusku. Volebnej kampani dominovala vojna na Ukrajine a s ňou spojená energetická kríza.
Už tretie predčasné voľby v tomto legislatívnom období prichádzajú po tom, ako koaličná vláda prozápadného premiéra Kirila Petkova v júni stratila po zhruba polroku vládnutia dôveru parlamentu. Do čela úradníckeho kabinetu prezident Rumen Radev následne vymenoval svojho spojenca Galaba Doneva.
Prieskumy naznačujú, že štvorpercentný prah pre vstup do Národného zhromaždenia prekročí šesť až osem strán. Znamenalo by to opäť roztrieštený parlament, v ktorom bude krajne ťažké vytvoriť vládnu väčšinu.
Hlavné strany voči sebe správajú nedôveru a majú často ťažko zlučiteľné programové priority.
Ako vyzerajú prieskumy
Prakticky všetky sondáže z poslednej doby sa zhodujú na víťazstve konzervatívnej strany Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) bývalého dlhoročného premiéra Bojko Borisova.
Vo štvrtok (29. 9.) zverejnený prieskum spoločnosti Politico jej prisúdil okolo 26 percent voličskej podpory. GERB aj expredseda vlády sú však v politickej izolácii pre pošramotenú povesť. Tú zapríčinili obvinenia z korupcie počas ich vyše desaťročného pôsobenia pri moci.
Centristickú stranu Pokračujeme v zmene (PP) expremiéra Petkova by volilo asi 17 percent voličov. Čiastočne proruskí socialisti (BSP) by dostali 11 percent, rovnako ako strana tureckej menšiny DPS.
Nacionalistickej strane Obrodenie prisudzuje prieskum o jeden percentuálny bod menej. Proeurópske zoskupenie Demokratické Bulharsko môže dúfať v sedem percent hlasov.
Na hrane vstupu do parlamentu sa pohybujú nová proruská strana Bulharský vzostup bývalého úradníckeho premiéra Stefana Janeva a populistická formácia Je takýto národ (ITN), ktorá svojím odchodom z koalície spôsobila pád Petkovej reformnej vlády.
Pokračovanie vládnej krízy?
Slabý koaličný potenciál strany GERB a nízka pravdepodobnosť, že sa reformistom z PP podarí zostaviť vládnu väčšinu, bude podľa mnohých komentátorov znamenať pokračovanie súčasnej vládnej krízy.
Už teraz bulharské médiá špekulujú, že sa začiatkom budúceho roka uskutočnia v najchudobnejšej krajine Európskej únie ďalšie predčasné voľby. Hlasovanie z posledných rokov však vždy prinieslo nemalé prekvapenia.
Silný vplyv na tieto voľby má vojna na Ukrajine, mieni analytik spoločnosti Gallup Parvan Simeonov.
„Zatiaľ čo v predchádzajúcich voľbách sa voliči delili na priaznivcov a odporcov modelu vládnutia posledných desiatich rokov, ktorý zosobňuje GERB a Bojko Borisov, teraz sú hlavnými témami stabilizácie, udržania nízkych cien a riešenia následkov vojny,“ povedal agentúre AP Simeonov.
„Hlavné delenie v krajine je teraz na politickej mape skôr medzi Východom a Západom ako medzi statom quo a zmenou,“ dodal.
Situácia nahráva Radevovi
Súčasná situácia nahráva prezidentovi Radevovi, ktorý má v prípade absencie parlamentnej zhody na vládnej väčšine právo vymenovať úradnícky kabinet. Bývalý generál letectva, ktorý zastáva množstvo proruských postojov, je momentálne najpopulárnejším politikom v Bulharsku, pripomína agentúra APA.
Prozápadné strany a členovia občianskej spoločnosti ostro kritizovali Radevom vymenovanú dočasnú vládu predovšetkým za jej ochotu rokovať s ruským Gazpromom o obnovení pozastavených dodávok zemného plynu.
Bývalá Petkovova vláda sa nedokázala zhodnúť na dodávkach zbraní Ukrajine. Vtedajší koaličný partner socialisti, prezident Radev aj časť opozície vyjadrovali obavy, aby sa Sofia nestala účastníkom konfliktu.
„Vysoká miera inflácie a eskalácia vojny na Ukrajine sú hlavnými dôvodmi rastúceho počtu skeptikov voči EÚ a NATO v Bulharsku,“ komentovala výsledky svojho prieskumu z minulého týždňa agentúra Mediana.
Za členstvo v EÚ podľa neho hlasovalo 57 percent opýtaných, 43 percent bolo buď proti, alebo nechcelo odpovedať. Každý tretí je proti súčasnému členstvu Bulharska v NATO a len každý piaty podporuje umiestnenie jednotiek z iných krajín NATO v Bulharsku.
