Zdravotníctvo je na pokraji kolapsu. Chýbajú lekári a mnohí ďalší svojimi výpoveďami dali jasne najavo, že sú pripravení odísť. Ako bude vyzerať starostlivosť o zdravie občanov môžu ovplyvniť aj starostovia, primátori či predsedovia krajov.
Samosprávnemu kraju určuje kompetencie zákon. Kraj napríklad vydáva povolenie na prevádzku ambulancie, všeobecnej nemocnice či polikliniky. Taktiež schvaľuje poskytovateľom ordinačné hodiny aj poplatky, ktoré chcú od pacientov vyberať. Zároveň zodpovedá aj za rozpis pohotovostí.
Ak sa chce občan sťažovať na lekára, že si neplní povinnosti, alebo koná protizákonne, má sa obrátiť na samosprávny kraj. Ten môže lekárovi udeliť pokutu, prípadne mu môže aj odobrať licenciu. Okrem zákonných kompetencií môžu samosprávy v zdravotníctve urobiť ďaleko viac.
Pozrite si celú reportáž RTVS:
„Všetko to závisí od ich angažovanosti. Poskytujú rôzne dotačné programy alebo rôzne mechanizmy podporné pre lekárov, aby ich pritiahli k svojim obyvateľom. Ide o finančné podpory alebo nejaké bezplatné zabezpečenie bytu, zdieľanie nákladov na ambulanciu môžu zamestnávať lekárov, sami môžu byť poskytovateľom,“ hovorí zdravotnícka analytička Jana Ježková.
Bratislavský samosprávny kraj je zriaďovateľom polikliniky v Karlovej Vsi. Poskytuje tam aj zdravotnú starostlivosť v detskej psychiatrii, detskej rehabilitácii a rádiológii. Väčšiu časť zo svojich priestorov prenajíma iným lekárom. Tak ako kraje, aj mestá a obce môžu prevádzkovať polikliniku a ambulancie, no takých prípadov na Slovensku veľa nenájdeme.
Ústav verejnej politiky Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského komentoval, že ak samosprávy chcú spraviť niečo v zdravotníctve, musia tak urobiť z vlastného rozpočtu. Štát im na to neprispieva.
Situácia v zdravotníctve sa zhoršuje, prehlbuje sa najmä personálna kríza. Koľko lekárov na Slovensku pribudne, napríklad po absolvovaní školy, nezávisí ani tak od samospráv, ale od podmienok, ktoré nastaví štát. A to je už kompetencia ministerstva zdravotníctva.
