Rast cien energií poodhalil aj neporiadok v správe štátnych budov. V súčasnosti sa každý z rezortov stará o desiatky z nich, no spoločná evidencia o ich energetickom stave neexistuje. Štát by mal byť v úspore energií príkladom.
Podľa odhadov je vo verejnej správe viac ako 2 500 administratívnych budov, ktoré majú zbytočné energetické straty. Presné dáta o ich stave však chýbajú.
„Hrubé dáta, ktoré máme, potvrdzujú, že napríklad z hľadiska energetiky už ďaleko štát zaostáva za občanmi, ktorí už zateplili domy,“ povedal minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO).
Pozrite si celú reportáž RTVS:
Informácie sú roztrúsené medzi rezortmi, ktoré budovy spravujú. Takýto systém je neefektívny a zbytočne drahý. Pred rokom na to upozornil aj Najvyšší kontrolný úrad. Konštatoval aj to, že chýba celoštátna správa nehnuteľností.
„Obrovským plusom môže byť centrálne obstarávanie dodávok energií, kde takýmto centrálnym obstarávaním by dokázal štát ušetriť nemalé prostriedky,“ vysvetlil analytik platformy Budovy pre budúcnosť) Richard Paksi.
O centrálnom manažmente budov už Úrad vlády uvažuje na podnet ministra životného prostredia.
„Keby sme mali jeden centrálny orgán, ktorý riadi tieto budovy, tak omnoho jednoduchšie by sa prijímali opatrenia, aj ktoré momentálne navrhujeme. A zároveň by to malo benefity, čo sa týka úspor, tak energií ako aj financií,“ doplnila generálna riaditeľka sekcie plánu obnovy Lívia Vašáková.
Ak by už dnes malo Slovensko jednotného správcu štátnych budov, bol by to on, kto by riešil otázku, ako do apríla ušetriť v štátnych administratívnych priestoroch 15 % energií.
Teraz je to úloha jednotlivých rezortov. Ak sa im to nepodarí, štát im nepreplatí zvýšené náklady na energie.
