Poslanci Európskeho parlamentu hlasovali o návrhoch eurokomisie na riešenie energetickej krízy. Zdanenie nadmerných ziskov iných ako plynových elektrární a šetrenie energiami získalo podporu naprieč politickým spektrom.
Nedoriešené ostáva zastropovanie ceny plynu a uvoľnenie peňazí z eurofondov. Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Viliam Hauzer.
Za uvoľnenie prostriedkov z nevyužitých eurofondov lobuje aj Slovensko, spolu s ďalšími 14 členskými štátmi. Miriam Lexmann z europarlamentného výboru pre zahraničné veci hovorí, že takýto postup nie je novinkou.
„Je to možné. Tak isto sme to urobili počas covidu, takisto sme to urobili počas príchodu odídencov z Ukrajiny, keď sme takto umožnili členským štátom flexibilne presunúť neminuté európske prostriedky na tieto ciele. Teraz sa začnú rokovania a my v Európskom parlamente sme pripravení pomôcť,“ vyhlásila.
Vladimír Bilčík z frakcie ľudovcov si myslí, že by sa Únia mala sústreďovať na iné riešenia, než na eurofondy. „Môžeme sa pozrieť aj na využívanie eurofondov, ale myslím si že to by mala byť až taká ďalšia vec. Nehľadajme riešenie tam, kde nie je na prvú. Na prvú si myslím, že stále je pokúsiť sa zachrániť a upevniť ten spoločný energetický trh a pre mňa to zastropovanie cien plynu je úplne prvý a kľúčový krok. Musíme sa na ňom dohodnúť čo najskôr.“
Dohoda o zastropovaní cien plynu sa ale nerodí ľahko. Rezonuje názor, že Európska únia by mohla stratiť konkurencieschopnosť. Takéto názory zaznievajú okrem pléna europarlamentu aj na pôde Európskej rady. Najmä Nemecko ako najsilnejšia ekonomika Európskej únie je zatiaľ proti zastropovaniu cien plynu.
Aj preto sa europoslanci zhodli, že európska komisia by mala tlačiť na Berlín, aby zmenil názor. Posun by mohol nastať koncom týždňa v Prahe, kde je naplánovaný neformálny samit lídrov európskej dvadsaťsedmičky.
