Pravdepodobne najvýznamnejší grécky spisovateľ a filozof 20. storočia Nikos Kazantzakis zomrel 26. októbra 1957 pred 65 rokmi. Jeho plodná tvorba a široká škála diel predstavujú významný príspevok do modernej gréckej literatúry.
Kazantzakis sa narodil 18. februára 1883 v hlavnom meste gréckeho ostrova Kréta v Irakliote. V tom období tam prebiehalo povstanie proti nadvláde Osmanskej ríše. Jeho rodina na krátky čas utiekla na grécky ostrov Naxos píše životopisný portál britannica.com.
Študoval právo na univerzite v Aténach (1902 – 1906) a filozofiu u Henriho Bergsona v Paríži (1907 – 1909). Potom veľa cestoval po Španielsku, Anglicku, Rusku, Egypte, Palestíne a Japonsku a pred druhou svetovou vojnou sa usadil na ostrove Aegina.
Pôsobil ako minister v gréckej vláde (1945) a pracoval pre Organizáciu Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) v Paríži (1947–48). Potom sa presťahoval do Antibes vo Francúzsku.
Podľa jeho diel vzniklo viacero filmov
Kazantzakisove diela pokrývajú široké spektrum, vrátane filozofických esejí, cestopisov, tragédií a prekladov takých klasík ako Danteho Božská komédia a J.W. von Goetheho Faust. Produkoval lyrickú poéziu a epos Odysea (1938), 33 333-riadkové pokračovanie homérskeho eposu, ktoré vyjadruje celý rozsah Kazantzakisovej filozofie.
Kazantzakis je azda najznámejší vďaka svojim často prekladaným románom. Patrí medzi ne Grék Zorba (1946), kde stvárnil vášnivého milovníka života a chudobného filozofa.
Sloboda alebo smrť (1950), zobrazenie boja krétskych Grékov proti ich osmanským vládcom v 19. storočí, Grécke pašie (1954) a Posledné pokušenie Krista (1955), revizionistická psychologická štúdia Ježiša Krista.
Po jeho smrti vyšiel autobiografický román Správa Grecovi (1961). Filmy založené na jeho dielach zahŕňajú Ten, kto musí zomrieť (1958), Grék Zorba (1964) a Posledné pokušenie Krista (1988).
