Francúzska vláda pripravuje zmenu penzijného systému. Šéf Elyzejského paláca Emmanuel Macron vyhlásil, že zavedie dôchodkovú reformu, ktorá posunie vek odchodu do penzie o tri roky, teda na 65 rokov.
Prezident sa už raz o túto zmenu pokúsil, počas svojho prvého volebného obdobia, vtedy vyvolala obrovské protesty a štrajky a tie sa očakávajú aj teraz. Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Anna Šípošová.
O zvýšenie dôchodkového veku sa pokúsila aj vláda Prezidenta Jacquesa Chiraca v roku 1995. Vtedy protestujúca verejnosť paralyzovala krajinu na vyše mesiac. Vláda preto kapitulovala. Pred hnevom Francúzov kapitulovali aj ďalšie vlády a nikto si netrúfol tému opäť otvoriť.
Macron túto tému vytiahol po takmer štvrťstoročí. Prekazila mu ju však pandémia a teraz sa o to pokúša zas. Či mu to teraz vyjde si médiá netrúfajú predpovedať, s takmer istotou ale predpovedajú, že napriek chladnej jeseni bude v uliciach opäť horúco.
Emanuel Macron kritikom vysvetľuje, že Francúzi musia, odchádzať do dôchodku neskôr, ak nechcú prísť o výhody sociálneho štátu. Pripomína, že ľudia dlhšie žijú, preto by mali aj dlhšie pracovať, v opačnom prípade im hrozia nižšie penzie. Vo väčšine západoeurópskych krajín odchádzajú ľudia na penziu v 65 rokoch.
Analytik so zvýšením súhlasí
Analytik portálu Local, John Lichfield súhlasí s jeho argumentami. Štátny penzijný systém sa totiž na budúci rok začne dostávať do deficitu. Znamená to, že sa bude musieť financovať zvýšením daní. Ak sa nič nezmení, v roku 2032 môže ísť o deficit 20 miliárd eur.
Ďalším jeho argumentom je, že Francúzi robia v porovnaní s inými Európanmi menej. Majú tridsaťpäťhodinový týždeň. Podľa štúdie OECD odpracoval v roku 2018 Francúz 630 hodín, Nemec 722 a Brit 808 hodín a Slovák 955.
Pripomína však, že to neznamená, že sú Francúzi leniví, ale naopak mimoriadne produktívni. A to pripomínajú aj odborári a verejnosť. Proti predĺženiu odchodu do dôchodku je vyše 70% Francúzov.
