Hillary Clintonová sa stala jednou z najvýraznejších tvárí americkej politiky posledných desaťročí. Mala značné ambície už v čase, keď bol prezidentom jej manžel Bill Clinton. Potom sa stala senátorkou, štátnou tajomníčkou a siahala ešte vyššie.
Clintonová sa dvakrát uchádzala o Biely dom, uspieť sa jej však nakoniec nepodarilo. Žena, ktorá prežila niekoľko afér – vlastných aj manželových – oslávi v stredu (26. 10.) 75. narodeniny. V posledných rokoch vydala niekoľko kníh vrátane svojho prvého románu.
Prehra s politickým nováčikom Donaldom Trumpom v roku 2016 bola pre Clintonovú mimoriadne trpká. Bola totiž veľkou favoritkou. Vyhrala demokratické primárky a stala sa prvou ženou v histórii Spojených štátov, ktorú do prezidentských volieb postavila hlavná politická strana.
V konečnom zúčtovaní však prišiel šok, keď sa musela pokloniť pred realitným magnátom. Bolo to piatykrát v americkej histórii, keď kandidát získal viac hlasov voličov (takmer o tri milióny), ale prehral v zbore voliteľov.
„Viedla som tradičnú prezidentskú kampaň s dôkladne premyslenými témami a prácne vytvorenými spojenectvami, zatiaľ čo Trump viedol televíznu reality šou, ktorá skúsene a bezohľadne živila hnev a rozladenosť Američanov,“ vyjadrila sa Clintonová.
V knihe Čo sa stalo (What Happened) sa venuje prezidentskému zlyhaniu. Analyzuje svoje chyby, kritizuje Trumpa a časť knihy venuje svojmu pohľadu na vplyv Ruska.
Inteligentná, húževnatá a podľa niektorých kritikov strojená a vypočítavá Clintonová vstúpila do boja o Biely dom v roku 2008. Už vtedy získala jedno prvenstvo. Ako prvá žena v histórii USA sa dostala do finálového kola straníckeho nominačného súboja.
Favoritku demokratov však nakoniec v primárkach porazil neskorší celkový víťaz Barack Obama. Clintonovej ponúkol post ministerky zahraničných vecí vo svojej administratíve, čo jeho hlavná rivalka prijala.
Clintonovej prešľapy
Prevažne pozitívne výsledky Clintonovej vo funkcii šéfky diplomacie poznačil útok islamistov na americký konzulát v líbyjskom Benghází v septembri 2012. Zahynul pri ňom veľvyslanec USA a traja ďalší ľudia.
Ministerka prevzala zodpovednosť za nedostatky v zaistení bezpečnosti zamestnancov, ale „kauza Benghází“ ju ešte dlho mátala. Clintonová opustila tento post vo februári 2013 s tým, že je unavená z politiky. Chcela si oddýchnuť, písať a viac prednášať.
Už v dobe, keď Bill Clinton viedol Biely dom, Hillary mala tendenciu podieľať sa na prezidentskej moci. Jej rozsiahla kampaň za systém všeobecného zdravotného poistenia však v roku 1994 skončila fiaskom.
Ako prvá dáma Clintonová vypovedala pred veľkou porotou v súvislosti s aférou Whitewater – prípady finančných podvodov okolo realitného podniku, do ktorého bola zapojená spolu s manželom. Obvinenia však nakoniec vznesené neboli.
Ďalšej kritike Clintonová čelila za to, že ako ministerka zahraničných vecí používala na oficiálnu komunikáciu svoj súkromný email. Podľa inšpekcie rezortu zahraničia tým porušila vládne pravidlá. Vyšetrovanie tejto záležitosti sa začalo v roku 2015. O rok neskôr v júli FBI dospela k záveru, že Clintonová zaobchádzala so správami obsahujúcimi utajované informácie „mimoriadne ľahkovážne“, ale „neporušila zákon“.
Ministerstvo zahraničných vecí USA v októbri 2019 prípad definitívne uzavrelo, keď zistilo, že 38 ľudí v 91 prípadoch poslalo tajné informácie na osobný email Clintonovej. Vyšetrovatelia nenašli dôkazy o systematickom a úmyselnom zneužívaní utajovaných informácií, ale dospeli k záveru, že Clintonová používaním súkromného účtu ohrozila tajné informácie.
Právnička, politička, spisovateľka
Hillary Diane Rodham Clintonová sa narodila 26. októbra 1947 v Chicagu republikánskemu podnikateľovi. Študovala politológiu na Wellesley College (1969) a právo na Yale University (1973). Tam tiež spoznala svojho budúceho manžela.
Ako študentka viedla kampaň proti vojne vo Vietname. Neskôr, už ako právnička, sa zapojila do práce Výboru Snemovne reprezentantov pre vyšetrovanie aféry Watergate (1974).
Okrem iného pracovala ako právnička v advokátskej kancelárii Rose Law Firm v Little Rocku, hlavnom meste Arkansasu, kde Clinton pôsobil ako guvernér. Po jeho zvolení za prezidenta Spojených štátov sa stala prvou dámou (1993 až 2001), potom senátorkou za štát New York (2001 až 2009) a nakoniec ministerkou zahraničných vecí (január 2009 až február 2013).
Clintonová je autorkou úspešných memoárov Living History (2003) a Hard Choices (2014) o svojom pôsobení v Bielom dome a diplomacii. Za zvukovú podobu knihy It Takes a Village (1997) získala cenu Grammy v kategórii nehudobných nahrávok.
Po niekoľkých ďalších publikáciách vyšiel v októbri minulého roka jej najnovší román State of Terror, ktorý napísala spolu s kanadskou spisovateľkou detektíviek Louise Pennyovou. Ide o mysteriózny román – žáner, ktorý obľubuje aj samotná Clintonová. V septembri 2020 spustila svoj vlastný pravidelný podcast.
Hillary sa za Billa Clintona vydala v roku 1975. Ich zväzok prežil mnohé problémy, vrátane široko medializovaného škandálu prezidenta so stážistkou Monikou Lewinskou. Clintonová neskôr priznala, že toto obdobie bolo pre ňu jedným z najťažších.
Manželia Clintonovci majú dcéru Chelsea a tešia sa aj z troch vnúčat.
