Johannes Vermeer alebo Jan Vermeer bol holandským umelcom, autorom obrazov, ktoré patria medzi najobľúbenejšie a najuznávanejšie obrazy v dejinách umenia. Hoci sa zachovalo len 36 jeho diel, patria k najväčším pokladom v najlepších svetových múzeách.
Vermeer začal svoju kariéru začiatkom 50. rokov 16. storočia maľovaním veľkorozmerných biblických a mytologických výjavov. Väčšina jeho neskorších obrazov, tie, ktorými sa preslávil, zobrazuje scény z každodenného života v interiéri.
Ako pripomína portál Britannica, jeho diela sú pozoruhodné svojou čistotou svetla a tvaru. Vermeer maľoval aj mestské krajiny a alegorické scény.
Maliar sa narodil 31. októbra 1632 v holandskom meste Delft do rodiny tkáča a obchodníka s umením, kde pôsobil väčšinu svojej umeleckej kariéry. V roku 1641 sa rodine darilo natoľko, že si mohla kúpiť veľký dom s hostincom Mechelen na trhovom námestí.
Vermeer po otcovej smrti v októbri 1652 zdedil hostinec aj obchod s umením. V tom čase sa však už musel rozhodnúť, či sa chce venovať kariére maliara.
Jeho vzdelanie zostáva záhadou
O Vermeerovom rozhodnutí stať sa maliarom sa vie prekvapivo málo. Koncom roka 1653 sa zaregistroval ako maliarsky majster v delftskom cechu svätého Lukáša. Totožnosť jeho majstra, respektíve majstrov, charakter jeho výcviku a obdobie jeho učňovskej praxe zostávajú záhadou.
Keďže Vermeerovo meno sa v delftských archívnych záznamoch koncom 40. a začiatkom 50. rokov 16. storočia nespomína, je možné, že podobne ako mnohí ambiciózni holandskí umelci odcestoval do Talianska, Francúzska alebo Flámska.
Nech už boli okolnosti jeho raného umeleckého vzdelávania akékoľvek, v druhej polovici 50. rokov 16. storočia začal Vermeer vyobrazovať scény z každodenného života. Práve s obrazmi tohto žánru si ho verejnosť spája najčastejšie.
Keď dosiahol vrchol svojich schopností, stal sa známym v rodnom meste Delft a v roku 1662 ho vymenovali za šéfa maliarskeho cechu. Hoci nie sú známe žiadne objednávky Vermeerových obrazov, zdá sa, že v tomto a ďalších obdobiach predával svoje diela malej skupine mecenášov v Delfte.
Maliar zomrel v roku 1675. Špekuluje sa, že sa pod jeho náhle úmrtie podpísalo krátkodobé ochorenie. Podľa portálu Britannica žila jeho manželka v presvedčení o tom, že mu zdravie nalomil stres po tom, ako sa počas ekonomickej krízy, spôsobenej francúzskou inváziou do Holandska, dostal do finančných ťažkostí.
Vrchol slávy dosiahol až po smrti
Vermeerova sláva nebola počas jeho života rozšírená, najmä preto, že jeho obrazy zbierali miestni mecenáši a že jeho tvorba nebola obsiahla. Po jeho smrti obrazy naďalej obdivovala malá skupina znalcov, predovšetkým v Delfte a Amsterdame.
Keď však francúzsky maliar a kritik Étiene-Joseph-Théophile Thoré (ktorý písal pod pseudonymom William Bürger) uverejnil v roku 1866 svoje opisy Vermeerových obrazov, nadšenie pre umelcovo umenie sa dostalo medzi širokú verejnosť.
Súkromní zberatelia a verejné múzeá sa v prvých rokoch 20. storočia aktívne usilovali získať jeho vzácne obrazy, ceny jeho diel prudko stúpli. Ich výšku ovplyvnila aj veľká vlna maľovania napodobenín.
Na konci 20. storočia Vermeerova sláva naďalej rástla. Prispela k tomu výstava jeho diel, ktorá sa konala v rokoch 1995 a 1996 v Národnej galérii umenia vo Washingtone a v Mauritshuis v Haagu.
Výstava tiež upriamila pozornosť verejnosti na obraz Dievča s perlovou náušnicou. Maľbu uviedli na propagačných materiáloch národnej galérie. Vďaka tomu sa obraz stal jedným z najznámejších Vermeerových diel na prelome storočí.
