Menšinovú vládu Eduarda Hegera (OĽANO) čaká už čoskoro krst ohňom a nejde len o schvaľovanie štátneho rozpočtu. Problém, ktorý musí kabinet riešiť, sa volá dlhová brzda. Tá kontroluje, koľko a v akej výške si štát požičiava.
Súčasný dlh, výrazne poznačený pandemickou a energetickou krízou, sa blíži k 60 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ak by zostal na tejto úrovni, vláda by musela na základe dlhovej brzdy žiadať parlament na jar o dôveru.
Koalícia sa chce tomu vyhnúť, keďže je v menšine, a preto chystá veľkú reformu. Zhodu na novej podobe dlhovej brzdy však nevie nájsť už dva roky. Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Matej Baránek.
Každá vláda, ktorá sa chopí moci, dostáva do vienka darček. Prvé dva roky sa nemusí zaoberať štátnym dlhom, keďže tzv. dlhová brzda je vypnutá. Toto obdobie sa však teraz chýli ku koncu a Heger zisťuje, že pre viaceré krízy je štátny dlh obrovský.
Ak nezačne v nasledujúcich mesiacoch výraznejšie klesať, po zapnutí dlhovej brzdy nastúpia sankcie a rovno tie najprísnejšie.
„Bude vyžadovať vyrovnaný rozpočet od roku 2024. V komplikovanom ekonomickom čase náhle vyrovnať rozpočet by mohlo destabilizovať ekonomiku, a teda uvrhnúť ju do dlhšej recesie,“ hovorí predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth.
Budú musieť žiadať o dôveru
Vyrovnaný rozpočet je v nasledujúcich rokoch prakticky nemožný. Zhodujú sa na tom aj politici. Šéf finančného výboru za SaS Marián Viskupič pripomína, že ak sa vláde nepodarí dostať dlh pod kontrolu, dlhová brzda si vynúti ďalšie razantné opatrenie. Kabinet bude musieť žiadať parlament o dôveru.
„V rozpočte už tretí rok nevidím žiadnu formu šetrenia, žiadnu víziu. Toto všetko bude vláda povinná prísť parlamentu vysvetliť,“ povedal Viskupič.
Kabinet Hegera je však v menšine a hlasovanie o dôvere by na jar budúceho roka nemusel ustáť. Preto je na stole reforma dlhovej brzdy. Problémom je, že tam leží už dva roky. OĽANO a SaS sa ešte ako koaliční partneri nevedeli dohodnúť na jej podobe.
Liberáli si v tom čase kládli podmienku na postupné znižovanie daní na úroveň priemeru Európskej únie, s čím OĽANO nesúhlasili. V súčasnosti sú preto rokovania stále zaseknuté.
V zákulisí sa napriek tomu snaží koalícia vyjednávať. Podpredseda Smeru-SD Ladislav Kamenický priznáva, že ich vládnuce strany oslovili, aby hlasovali za reformu dlhovej brzdy.
„Ak od nás niekto niečo chce, nech príde rokovať. Musí za to zaplatiť politickú daň, a tá politická daň sú pre nás predčasné voľby,“ dodal.
Koalícia potrebuje 90 hlasov, keďže ide o ústavné zmeny. V súčasnosti však nemá podporu ani základnej 76 a v parlament musí vyjednávať nielen s opozíciou, ale aj skupinkami nezaradených poslancov.
