Analytici sa zhodujú, že štátny rozpočet na nasledujúci rok vzniká v ťažkom období energetickej a geopolitickej krízy. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ale aj ďalší analytici však upozorňujú najmä na 3,5 miliardy eur, ktoré by mali ísť na pomoc ľuďom a firmám s vysokými cenami energií.
Zhodujú sa, že lepšie by bolo presnejšie určiť, komu a akou sumu štát pomôže. Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Štefánia Kačalková.
Premiér Eduard Heger (OĽANO) hovorí o výnimočnom rozpočte, ktorý okrem toho, že poskytuje bežné financie pre všetky rezorty v čase krízy, musí pomôcť domácnostiam, ale aj štátnym a súkromným podnikom s financovaním vysokých cien energií. „Chceme, aby sektor priemyslu, ale aj iné odvetvia a vôbec ekonomika jasne vedeli, o čo sa môžu oprieť,“ uviedol.
Analytici však vidia problém v transparentnosti. Nepomáha, že 3,5-miliardová rezerva nie je presne vyčíslená a ani účelovo viazaná. Tvrdí to predseda RRZ Ján Tóth.
„Privítali by sme skôr to, čo sa spomína v posledných dňoch. Že by sa rozpočet mohol ešte zmeniť v tom, že by sa rezerva rozpísala detailnejšie, alokovala na dané kapitoly. Ideálne by ju bolo aj účelovo viazať, aby sa nemohla použiť na iné účely,“ hovorí.
Pomoc ekonomike
Analytik Tatra banky Tibor Lörincz podobne konštatuje, že návrh rozpočtu je problematický v tom, že nie je konkrétny.
„Nejaké hrubé rysy sú, niečo sa vyčítať dá. Ale keď sa bavíme o pomoci podnikom, domácnostiam pre vysoké ceny energií, tak veľa závisí nielen od samotnej sumy, ale aj do toho, ako sa bude rozdeľovať. Uvítali by sme, keby sa opatrenia komunikovali trošku transparentnejšie, otvorenejšie,“ spresnil.
V rozpočte sa predpokladá deficit verejnej správy v roku 2023 na úrovni 6,4 % HDP. To môže byť v realite podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka buď lepšie, alebo horšie. Tých 3,5 miliardy z rezervy však nevidí až tak problematicky.
„Hoci by posudzovaniu rozpočtu pomohlo, ak by sme poznali účel využitia týchto prostriedkov, v súčasnej nejasnej situácii je dôležitý aspoň signál, že pomoc do ekonomiky bude prichádzať,“ konštatuje Horňák.
Podľa neho do času, kým sa štátom a Európske únii nepodarí vyriešiť strategické otázky v energetike, treba prichádzať s rôznymi fiškálnymi impulzami, ktoré podniky udržia v prevádzke a domácnosti ochránia pred výrazným znižovaním životnej úrovne.
