Miroslav „Meky“ Žbirka bol legendou slovenskej hudobnej scény. Bol spevákom, skladateľom a spoluzakladateľom skupiny Modus. Bol viacnásobným Slávikom, od roku 2006 aj členom Siene slávy na Slovensku. Jeho albumy dosahovali niekoľkostotisícové náklady.
Meky sa narodil 21. októbra 1943 do rodiny Slováka Šimona Žbirku z Trnavej Hory a Angličanky Ruth Galeovej. Tí sa zoznámili počas druhej svetovej vojny v Londýne. Po skončení vojny sa presťahovali na Slovensko a žili v Bratislave.
„Nie je dôležité, ako človek vyzerá, ale ako sa cíti. Na svoj vek sa treba vykašľať.“
Miroslav Žbirka
Mama Ruth mala na Mekyho veľký vplyv, naučila ho anglický jazyk a podporovala ho aj v jeho umeleckej kariére. K hudbe ho priviedli jeho starší bratia Jason a Tony, po ktorých zdedil prvú gitaru. Tony ho na nej naučil prvé akordy.
Slovenský Paul McCartney
Prezývku Meky, pod ktorou ho neskôr poznala aj široká verejnosť, si vyslúžil už v detstve. Kamarát ju odvodil od mien celebrít, ktorých mená sa začínali na „Mc“ alebo „Mac“ (výslovnosť mek) ako napríklad Paul McCartney.
Meky, alebo aj slovenský Paul McCartney, začal svoju úspešnú hudobnú kariéru už v mladom veku a rozbehol ju v Bratislave na Račianskom mýte. Hrával tam pre svojich kamarátov hity od legendárnych skupín ako The Beatles, The Rolling Stones či od Elvisa Presleyho.
Známym bol už v 16 rokoch, bol v tej dobe považovaný za malý zázrak, čím bol poctený. Spolu s prvou zostavou Modusu, ešte pod názvom Modus Club, pravidelne koncertovali vo Véčku, ktoré bolo centrom hudobného diania. Kto hral vo Véčku, ten bol v tejto spoločnosti uznávaným.
Jeho veľkou výhodou bola dobrá znalosť angličtiny a anglických textov. Mekyho nadanie neostalo nepovšimnuté a stal sa stálicou slovenských profesionálnych kapiel. Pôsobil tiež v Orchestri Gustáva Broma a v Orchestri Gustáva Offermana v 70. rokoch.
V Zlatom slávikovi preskočil Karla Gotta
V roku 1976 obnovili s Jankom Lehotským skupinu Modus a prišla prvá, úspešná štvorročná etapa. Vyhrali Bratislavskú lýru so skladbou Úsmev v júni 1977. V rovnakom roku mal Miro Žbirka na Lýre aj vlastnú skladbu Zažni, ktorej text mu napísal Ján Štrasser.
Keď sa v Moduse začali kopiť rozpory, odišiel v roku 1980 aj s Lacom Lučeničom. Ešte s Modusom nahral v roku 1980 aj prvú vlastnú platňu s názvom Doktor sen. Z nej je duet s Marikou Gombitovou V slepých uličkách.
S Lacom Lučeničom a Dušanom Hájekom založili skupinu Limit. Druhú LP platňu Sezónne lásky nahrával už s Limitom. Žbirka bol za éry Československa prvým slovenským Zlatým slávikom za rok 1982, keď preskočil Karla Gotta.
Spolu s Marikou Gombitovou stvárnil hlavnú úlohu v muzikáli Neberte nám princeznú (1981). Hudbu k filmu napísal Dežo Ursiny a texty zložil Ján Štrasser. Piesne naspieval Žbirka spolu s Gombitovou. Po 20 rokoch od uverejnenia filmu, vyšiel jeho soundtrack aj na CD.
Vydal množstvo úspešných albumov
V júni 1983 Meky Bratislavskú lýru so skladbou Nechodí. V tom čase mu vyšiel už tretí album s názvom Roky a dni. Po ňom prišli aj ďalšie albumy Nemoderný chalan (1984), Chlapec z ulice (1986), Zlomky poznania (1988) a K.O. (1990).
Naďalej úspešný bol aj v 90. rokoch. Dôkazom sú albumy Samozrejmý svet (1994) a Mekky (1997). V októbri 2001 vydal úspešný Modrý album. Za roky 2002, 2004 a 2005 bol slovenským Zlatým slávikom. V septembri 2007 vyšla jeho dvojkompilácia najväčších hitov s názvom 22×2.
Koncom októbra 2009 vydal nový štúdiový album s názvom Empatia. V apríli 2011 vyšiel na DVD filmový dokument Empatia v obrazoch alebo Londýn očami Mira Žbirku.
Do slávneho londýnskeho štúdia Abbey Road prišiel prvýkrát v auguste 2012. V štúdiu nahral dve piesne – Love Shines a In The Sun.
Ako prvý slovenský spevák dostal v júni 2017 ocenenie Artist’s Mission Award na Filmovom festivale Park Film Fest v Trenčianskych Tepliciach za účinkovanie vo filme Neberte nám princeznú. Tabuľku so svojím menom pripevnil na Most slávy a jeho podobizeň zaradila Česká mincovňa do série Slavíci ve zlatě.
Legenda slovenskej hudobnej scény zomrela v Prahe vo veku 69 rokov 10. novembra 2021. „Správy o mojej smrti sú pravdivé, to by povedal Meky, keby žil,“ písalo sa na spevákových sociálnych sieťach v deň úmrtia.
Z prvého manželstva má dcéru Denisu. V roku 1988 sa oženil druhýkrát. S manželkou Katkou, ktorá mu robila aj manažérku, majú dcéru Lindu a syna Davida.
Vďaka videoprojekcii zaspieval aj po smrti
Pondelkový (17. 10.) koncert s názvom Tribute To Miro Žbirka 70 bol poctou tomuto vzácnemu umelcovi k jeho nedožitým sedemdesiatinám. Viac ako dve hodiny koncertu boli oslavou Mekyho hudby, zaznelo 25 z jeho hitov a dve beatlesovky, ktoré mal veľmi rád.
Z Londýna prišiel hudobník a producent Rob Cass, ktorý v štúdiu Abbey Road produkoval Žbirkove albumy Miro a Double Album. Zahral beatlesovky Can’t Buy Me Love a slávnu Hey Jude, ktorú mal v koncertnom liste aj sám Žbirka.
Vďaka súčasnej technike a produkcii koncertu sa trikrát vo videoprojekcii uviedol aj Meky. Pri duete Čistý svet hrala a spievala Ráchel Skleničková z pódia a Žbirka z videoprojekcie. V závere koncertu pesničku Biely kvet hrala kapela z pódia a Meky spieval z projekcie, podobne aj pri piesni Balada o poľných vtákoch.
