Český ekonóm a politik Alois Rašín bol jedným z významných predstaviteľov prvej (1918-1939) Československej republiky (ČSR). V utorok (18. 10.) uplynie 155 rokov od jeho narodenia.
Podľa hodnotenia jeho súčasníka – novinára Ferdinanda Peroutku mal Alois Rašín skôr prednosti ľudské ako odborné. Bol skúsený rečník, vynikal dôslednosťou a vôľou. Vedel sa húževnato držať myšlienky, ktorú prijal od odborníka a podať ju ľuďom tak, aby na ňu nezabudli.
Finančnú otázku nového štátu sa mu podarilo vykresliť ako časť národného osudu. Mal nespochybniteľné politické a vodcovské schopnosti.
Alois Rašín sa narodil 18. októbra 1867 v meste Nechanice vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku (dnes Česko). Po gymnaziálnych štúdiách začal študovať na Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, odkiaľ však zo zdravotných dôvodov prešiel na právnickú fakultu.
Už počas vysokoškolských štúdii začal prejavovať záujem o politické dianie. Sympatizoval s tzv. mladočechmi (Národní strana svobodomyslná). Spolu s radikálnymi študentmi sa dostal do sporu s viedenskou vládou a po vykonštruovanom súdnom spore s Omladinou skončil na dva roky vo väzení. V novembri 1895 ho prepustili a amnestovali.
Odsúdili ho na trest smrti
Politickej aktivity sa Rašín ani potom nevzdal, pôsobil ako politický publicista a s priateľmi založil vlastnú stranu s názvom Radikálně státoprávní strana. Keď si uvedomil, že radikalizmus nie je pre neho to pravé, stranu opustil a založil si právnickú kanceláriu.
K mladočechom sa vrátil v roku 1907 a nahradil svoje ľavicové názory hospodárskym liberalizmom. V roku 1911 sa za Národní stranu svobodomyslnú stal poslancom viedenského parlamentu.
V období prvej svetovej vojny sa pridal k odporcom Rakúsko-Uhorska v organizácii Maffia, v roku 1915 ho obžalovali z velezrady a v roku 1916 odsúdili na trest smrti. Od popravy ho zachránila amnestia, z desaťročného väzenia, na ktoré sa trest smrti zmenil, ho vyslobodila ďalšia amnestia.
Rašín sa pustil do odboja, spojil sa s Tomášom Garriquom Masarykom a podieľal sa na zjednotení pravicových a stredopravicových síl. Ako predseda Národnej rady česko-slovenskej organizoval 18. októbra 1918 vyhlásenie nezávislosti novej republiky.
Rašínovi, zástancovi tvrdej meny krytej zlatom, pripadlo v novej vláde kreslo ministra financií. Stal sa tvorcom menovej reformy, ktorú umožnil zákon prijatý 25. februára 1919. Po okolkovaní rakúsko-uhorských bankoviek sa pristúpilo k reštrikcii obeživa, začala platiť československá koruna.
Opatrenia Aloisa Rašína prispeli k stabilizácii vojnou zničeného hospodárstva aj československej koruny. Deflačná politika, na ktorej trval, viedla k poklesu cien, klesol však aj vývoz a došlo k rastu nezamestnanosti. Rašín sa stal symbolom vykorisťovania.
Jeho život ukončil atentát
Eskalácia sporov s ostatnými ekonómami počas Rašínovho pôsobenia v ďalšej československej vláde opäť viedla k poklesu jeho popularity. Ukončil to atentát, ktorý 5. januára 1923 na Aloisa Rašína spáchal anarchista s komunistickou minulosťou. Prvý československý minister financií zraneniam podľahol 18. februára 1923 v Prahe. Dožil sa 55 rokov.
Poslanci Združenia pre republiku – Republikánskej strany Československa predložili v roku 1996 českému parlamentu návrh novely zákona o platoch ústavných činiteľov, podľa ktorého poslanecké platy mali byť znížené asi o polovicu.
„Za službu národu sa neplatí.“
Alois Rašín
Ich snahou bolo vraj priblížiť sa aspoň o krôčik k nesmrteľnému výroku prvorepublikového ministra Aloisa Rašína: „Za službu národu sa neplatí“. Väčšina poslancov však návrh republikánov označila za populistický krok.
Na jeho počesť bola na Vysokej škole ekonomickej v Prahe v roku 1999 založená tradícia udeľovania Medaily Aloisa Rašína. Ocenenie získali osobnosti, ktoré sa zaslúžili o rozvoj školy alebo prispeli k rozvoju ekonomickej vedy.
