Pochod stúpencov diktátora Benita Mussoliniho na Rím bol štátnym prevratom. Po ňom sa tento fašistický vodca dostal v Taliansku k moci. Od kráľa Viktora Emanuela III. si vynútil vymenovanie za predsedu vlády. Od začiatku pochodu na Rím uplynulo vo štvrtok (27. 10.) 100 rokov.
Bývalý učiteľ Benito Mussolini, ktorý sa už v mladosti stal jedným z predákov talianskych socialistov a neskôr pôsobil ako šéfredaktor socialistických novín Avanti (Vpred), založil po svojom rozchode so socialistami 25. marca 1919 organizáciu Fasci di Combattimento (Bojové zväzky). Z nej vznikla v novembri 1921 strana Partito Nazionale Fascista (Národná fašistická strana).
V tom istom roku sa dostala aj do parlamentu a postupne sa stala prvou masovou občianskou stranou v Taliansku, zjednocujúcou tak protisocialistické, ako aj protikapitalistické postoje.
Benito Mussolini stelesňoval v očiach mnohých obyvateľov Apeninského polostrova vodcu, ktorý môže skoncovať s permanentnou politickou nestabilitou a zlou hospodárskou situáciou.
V jednom z posledných prejavov pred pochodom na Rím, 24. októbra 1922 na zhromaždení v Neapole, kde sa zišlo okolo 60 000 ľudí, vyhlásil: „Náš program je jasný – chceme vládnuť!“
K moci cez demonštráciu sily
Aj Mussoliniho plán bol jasný – k moci sa chcel dostať demonštráciou sily, a preto vyhlásil pochod svojich prívržencov na Rím. Tisíce mužov v čiernych košeliach sa vydali 27. októbra 1922 na pochod.
K bránam Ríma dorazili na nasledujúci deň vo večerných hodinách. Ich počet sa však rôzni a pohybuje sa od 10 000 do 100 000. S určitosťou sa však vie, že samotný vodca medzi nimi nebolň. Odišiel do Milána, kde čakal, ako sa jeho pokus o štátny prevrat skončí.
Historici sa domnievajú, že s davom nie príliš dobre vyzbrojených Mussoliniho stúpencov by si dobre vyzbrojená armáda, ktorá chránila Rím, poradila. Taliansky kráľ Viktor Emanuel III., obávajúc sa krviprelievania, však odmietol vyhlásiť výnimočný stav.
Zostavením vlády poveril najskôr niekdajšieho premiéra Antonia Salandra, ktorý ponuku odmietol. Ako sa neskôr ukázalo, bol dohodnutý s Mussolinim, ktorý podobný vývoj predpokladal.
V patovej situácii taliansky kráľ napokon ustúpil a vytvorením nového vládneho kabinetu poveril 39-ročného Benita Mussoliniho. Ten sa stal oficiálne premiérom 31. októbra 1922 ako najmladší predseda vlády v talianskych dejinách.
Il Duce (vodca), ako sa nechal Mussolini nazývať, postupne zrušil politické strany, zlikvidoval opozíciu a zaviedol cenzúru. Keď sa dostal v Nemecku v roku 1933 k moci Adolf Hitler, v Taliansku už viac ako desať rokov vládol pevnou rukou Mussolini.
Diktátora Benita Mussoliniho, oblečeného v nemeckej uniforme, zadržali talianski partizáni aj s jeho milenkou Clarou Petacci vo vojenskej kolóne wehrmachtu pri pokuse utiecť do Švajčiarska. Na brehu jazera Como ich zastrelili 28. apríla 1945. Ich telá zavesili dolu hlavou na výstrahu na námestí v Miláne.
