Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil stanné právo v štyroch ukrajinských oblastiach, ktoré sa Moskva pokúša anektovať. Informovali o tom tlačové agentúry.
Šéf Kremľa na stredajšom (19. 10.) zasadnutí Bezpečnostnej rady oznámil, že podpísal dekrét o vyhlásení stanného práva v „štyroch nových oblastiach Ruska“. Tak Moskva nazýva okupované ukrajinské územia, na ktoré si robí nároky.
Ide o Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú oblasť. Poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljak odmietol Putinov krok ako pokus o legalizáciu „drancovania majetku“ Ukrajincov. Uviedol, že pre Kyjev sa nič nemení.
Putin nespresnil, aké kroky v rámci stanného práva podniknú, ale uviedol, že jeho príkaz platí od štvrtka (20. 10.), píše agentúra AP. Návrhy zákonov podľa nej naznačujú, že môže zahŕňať obmedzenie cestovania a verejných zhromaždení, prísnejšiu cenzúru alebo širšie právomoci pre orgány činné v trestnom konaní.
Prezidentský výnos nariaďuje vytvorenie síl územnej obrany v štyroch ukrajinských regiónoch, ktorých sa týka. Podľa AP z Putinovho dekrétu tiež vyplýva, že opatrenia, ktoré predpokladá stanné právo, môže zaviesť aj v Rusku.
Podpísal aj dekrét obmedzujúci pohyb
Šéf Kremľa podľa agentúry Reuters tiež podpísal dekrét, ktorý obmedzuje pohyb do ruských regiónov susediacich s Ukrajinou. Týka sa Krasnodarského kraja, ďalej Belgorodskej, Brjanskej, Voronežskej, Kurskej a Rostovskej oblasti.
Okrem nich sa týka ukrajinského polostrova Krym vrátane Sevastopolu, ktoré Moskva anektovala v rozpore s medzinárodným právom v roku 2014.
Putin tiež udelil mimoriadne právomoci šéfom všetkých ruských regiónov. Podľa Reuters im majú umožniť chrániť kriticky dôležité zariadenia, udržiavať verejný poriadok a zvýšiť výrobu na podporu „špeciálnej vojenskej operácie“, ako Moskva nazýva svoju inváziu susednej krajiny.
V televíznom vystúpení pred členmi Bezpečnostnej rady Putin ďalej poveril vládu, aby zriadila osobitnú koordinačnú radu pod vedením premiéra Michaila Mišustina. Tá bude spolupracovať s ruskými regiónmi na posilnení vojnového úsilia Moskvy na Ukrajine.
Dekréty následne schválila Rada federácie, horná komora ruského parlamentu. Schválenie Radou federácie bolo už vopred považované za formalitu.
Uzavretie hraníc?
Stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe poznamenala, že jednou z obáv v súvislosti s eventuálnym zavedením stanného práva v Rusku je možnosť uzavretia hraníc. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov po Putinovom vystúpení na Bezpečnostnej rade uviedol, že uzatváranie hraníc sa neplánuje.
„Zavedenie ‚stanného práva‘ na územiach okupovaných Ruskou federáciou by malo byť považované len za psudolegalizáciu drancovania majetku Ukrajincov,“ reagoval ukrajinský prezidentský poradca Podoljak na twitteri. Pre Ukrajinu sa podľa neho nič nemení, ukrajinské sily budú pokračovať v oslobodzovaní ukrajinských území, ktoré sú teraz okupované Ruskom.
Podľa agentúry Reuters stredajší Putinov krok pôsobí ako snaha upevniť ruskú pozíciu v štyroch čiastočne okupovaných ukrajinských regiónoch a ide o najnovšiu eskaláciu konfliktu. Tieto kroky majú Rusku pomôcť čeliť sérii porážok od začiatku septembra.
Dôsledky vojny pocítia na vlastnej koži viacerí obyvatelia Ruska, ktorí sa už teraz stretávajú s čiastočnou mobilizáciou vyhlásenou minulý mesiac, dodal Reuters.
Kremeľ vyhlásil stanné právo v ten istý deň, keď proruské okupačné úrady v Chersonskej oblasti informovali, že začali evakuáciu civilistov z Chersonu pred blížiacou sa ukrajinskou protiofenzívou.
