Ruské úrady v okupovanom Mariupole odstránili pamätník obetiam hladomoru z 30. rokov 20. storočia. Ten bol v centre mesta na juhovýchode Ukrajiny postavený v roku 2004. Najprv o tom napísali ruské médiá a ich informáciu neskôr potvrdil aj denník Ukrajinska pravda.
„Okupanti odstránili pamätník pomocou autožeriavu. Okupanti vyhlásili, že žulu recyklujú na stavebný materiál,“ uviedol. Počas hladomoru podľa odhadov historikov prišlo o život niekoľko miliónov Ukrajincov.
Pamätník v podobe dvoch žulových blokov, čierneho a červeného, na ktorých boli kovové klasy a ostnatý drôt, stál pri mariupolskom divadle, ktoré v marci za ruského obliehania mesta zasiahla bomba z ruského lietadla.
Rusi po dobytí Mariupolu tvrdili, že divadlo, kde sa ukrývali stovky civilistov, vyhodili úmyselne do vzduchu Ukrajinci.
Rusko odmieta ukrajinský pohľad, že hladomor v 30. rokoch minulého storočia bol úmyselnou genocídou rozpútanou sovietskym režimom, ktorý zabavoval roľníkom obilie a vyvážal ho, aby získal prostriedky na industrializáciu krajiny.
Umrieť mohlo až 10 miliónov ľudí
Podľa odhadu historikov spôsobil hladomor v celom Sovietskom zväze smrť podľa najpesimistickejších odhadov až desiatich miliónov ľudí. Polovica z nich podľa kyjevských bádateľov zomrela na Ukrajine.
„Podľa historických zdrojov hladomor postihoval južné oblasti Ruska a potom Sovietskeho zväzu zakaždým po niekoľkých desaťročiach. Hladomorom z rokov 1932 až 1933 najviac utrpel Kazachstan, Povolžie a severný Kaukaz,“ tvrdil v stredu (19. 10.) do kamier prokremeľských médií historik Arťom Bobrovskij z univerzity v Donecku, ktorý asistoval pri odstránení pamätníka.
„Nebojujeme s pamätníkmi, ale odstraňujeme symbol dezinformácií na štátnej úrovni,“ vyhlásila Jevgenija Krotovová z vedenia mládežníckej organizácie Molodaja Respublika. Ukrajinská pravda Krotovovú označila za kolaborantku.
Vojna pomníkov?
Súčasťou vojny Ruska proti Ukrajine, ktorá v stredu pokračuje 238. dňom, je aj „vojna pomníkov“, uviedla ruská redakcia BBC. Pripomenula, že odstraňovanie sovietskych pamätníkov začalo na Ukrajine už po rozpade Sovietskeho zväzu a po roku 2014 znamenalo odstránenie viac ako 1 300 Leninových pomníkov.
Po vypuknutí terajšej vojny začali z ukrajinských miest v rámci „derusifikácie“ miznúť aj pomníky ruského básnika Alexandra Puškina a sovietskeho spisovateľa Maxima Gorkého.
Od 24. februára do júna tak bolo odstránených minimálne 80 pomníkov postavených v sovietskej ére, desať Puškinových pamätníkov a šesť pamätníkov Gorkého, ako aj pomníky ruskému vojvodcovi Alexandrovi Suvorovovi a kniežaťu Alexandrovi Nevskému.
V Ruskom okupovaných mestách sa naopak znovu objavili pomníky vodcu boľševickej revolúcie Vladimira Iljiča Lenina.
Význam pamätníkov
„Pamätníky sú spravidla potrebné, aby upevnili nejaký symbolický systém. Aby ľudia videli, ako je postavený svet a kto si v tomto svete zaslúži spomienku a vďačnosť, a kto nie,“ objasnil symbolický rozmer „vojny pomníkov“ historik Ivan Kurilla z Európskej univerzity v Petrohrade.
Pripomenul, že sovietska vláda vedená Leninom v roku 1918 prijala špeciálny dekrét a rozhodla, že je nutné odstrániť pamätníky cárskych vládcov a postaviť pomníky revolucionárom.
„Tí, ktorí postavili pomník, a tí, ktorí ho odstraňujú, mu pripisujú istý význam, ktorý nemusí byť vždy rovnaký,“ povedal. Dodal Kurilla a pripomenul, že Leninove pamätníky niektorí vnímajú ako pamiatku komunizmu a revolúcie, zatiaľ čo druhí ju vnímajú ako symbol sovietskeho a ruského imperializmu.
Čiže nerušia pamätník vodcu komunizmu, ale predstaviteľa ruského či sovietskeho impéria. Podobne si podľa znalca kultúry Jána Levčenka sovietsky režim „sprivatizoval“ básnika Puškina a staval mu masovo pomníky.
„Puškin nikdy nepobýval na Ukrajine, ale za sovietskych čias mu automaticky postavili pomník v Užhorode či Ternopile,“ povedal. Odstránenie daného pamätníka potom podľa Kurillu predstavuje symbolické víťazstvo nad symbolom impéria.
