Ak parlament zhodí štátny rozpočet zo stola, bude to katastrofa – tvrdí ministerstvo financií. Slovensko by sa v takom prípade ocitlo od januára v provizóriu. Inými slovami – vláda by nemohla v budúcom roku použiť zhruba desať miliárd eur, s ktorými počíta.
Opozícia je presvedčená, že z provizória sa stáva nástroj vydierania, keďže vláda nemá v parlamente väčšinu a potrebuje hlasy svojich politických oponentov. Obavy ministerstva z blížiacej sa katastrofy krotí rozpočtová rada. Podľa ekonómov by mal štát aj v provizóriu dostatok peňazí na vyššie platy pre zdravotníkov či učiteľov.
Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Matej Baránek.
Slovensko má našliapnuté k provizóriu. Vláda posiela do parlamentu návrh rozpočtu, ktorý s touto možnosťou reálne pracuje. Minister financií Igor Matovič (OĽANO) sa snaží rozdeliť peniaze tak, aby štát mohol väčšinu z nich použiť aj v obmedzenom režime – teda v provizóriu.
Ak poslanci neschvália ministrovu predstavu, vláda bude mať v rukách namiesto plánovaných 35 miliárd eur len 25 – čo je výška súčasných ročných výdavkov štátu.
„To nie je zábava. Nie je to zanedbateľná suma. Desať miliárd je 40 % sumy minuloročného rozpočtu,“ upozorňuje Marcel Klimek, štátny tajomník ministerstva financií a nominant OĽANO.
Ak sa chce ministerstvo financií vyhnúť v čase energetickej krízy provizóriu, potrebuje dostať na svoju stranu viacerých opozičných poslancov. Bez ich podpory nemá v parlamente väčšinu.
Rozpočtové provizórium má jasné pravidlá
Sociálni demokrati chcú za svoje hlasy jarné predčasné voľby. Svoje áno rozpočtu nateraz nehovorí ani SaS. Šéf finančného výboru Marián Viskupič (SaS) naopak pripomína, že provizórium, ktorého sa tak obáva ministerstvo, má jasné pravidlá.
„Rozpočtové provizórium sa dnes používa ako určitá forma vydierania, napríklad na to, že ľudia nedostanú zvýšené dôchodky. Treba jasne povedať, že rozpočtové provizórium má svoje jasné pravidlá a všetky dôchodkové dávky budú vyplatené,“ hovorí.
Štát je napriek tomu presvedčený, že provizórium by znamenalo výrazné uťahovanie opaskov. „Situácia je vážna. Ak nebude prijatý štátny rozpočet, tak to bude znamenať zásadné škrty v mnohých oblastiach,“ tvrdí Klimek.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však krotí katastrofické scenáre, s ktorými pracuje štát. Podľa jej šéfa Jána Tótha, má vláda v súčasnom rozpočte rezervy na úrovni stoviek miliónov eur, s ktorými vie v prípade provizória pracovať.
„Bola tam rezerva okolo 700 miliónov, potom rezerva okolo 400 – 500 miliónov. Je tam veľký balík rezerv, z ktorých by sa dalo vyfinancovať zvýšenie platov učiteľov, úradníkov či zdravotníkov,“ hovorí Tóth.
Inými slovami – ekonómovia odkazujú, že ak parlament neschváli návrh budúcoročného rozpočtu a štát sa tak ocitne v provizóriu, učitelia, zdravotníci či dôchodcovia sa nemusia o svoje vyššie príjmy obávať.
