Štát stále nemá jasno v tom ako pomôže ľuďom a firmám zvládnuť energetickú krízu. A to napriek tomu, že sa zamestnávatelia riešenia domáhajú už dlho. Konkrétnu pomoc vlády žiadajú dôchodcovia, ale aj ľudia s nízkym príjmom.
Vláda okrem európskych, pripravuje aj domáce opatrenia. Po dlhých mesiacoch má na stole zatiaľ neisté varianty energošekov a nevyčerpaných eurofondov. Na to, ako by mala pomoc konkrétne vyzerať, zatiaľ nie je ustálený názor.
„Máme nevyčerpaných asi 4 až 5 miliárd eur, ktoré by vláda chcela použiť na krytie energetickej krízy. Či už energošekmi pre zraniteľných a dôchodcov alebo pre firmy,“ povedal György Gyimesi(OĽANO), poslanec NR SR.
„Mi to tak neberie hlava. Keď sa tak zamyslím nad tým so sedliackym rozumom, sme sami sebestační vo výrobe elektriny, vyrábame ju za 50 až 60 eur a ideme ju nakupovať za 500 či za 600. A to ideme kompenzovať,“ uviedol Richard Takáč (Smer-SD), poslanec NR SR.
Ministerka pre investície SR Veronika Remišová (Za ľudí) pripomenula, že eurofondy nie sú náhradou štátneho rozpočtu. „Eurofondy sú na dobiehanie rozvoja. Nemôžu suplovať štátny rozpočet. Môžeme ale urobiť kurzarbeit, pomáhať podnikom, ktoré sú v kritickej situácii,“ dodala.
Pozrite si celú reportáž RTVS:
Poslanec NR SR Juraj Šeliga (Za ľudí) informoval, že okrem toho, čo je na stole sú k dispozícii ak operatívne veci, ktoré vie Slovensko robiť ako štát. Napríklad nižšia DPH na základné potraviny. A to aj na nulu oproti 10 percentám. Tvrdá kontrola obchodných reťazcov a jednorazové dávky tým najzraniteľnejším.
„Iné krajiny riešenia prinášali postupne. Energetické šeky, zníženia spotrebných daní alebo nejaké úľavy. Na to, aby firmy a občania vedeli prežiť. My sme nerobili nič, lebo sme sa spoliehali na Európsku úniu, kde sme naozaj dostali tvrdé K.O.,“ dodal Raši.
