Európska komisia je pripravená rokovať o zavedení cenového stropu na plyn používaný na výrobu elektriny, oznámila v stredu (5. 10.) šéfka únijnej exekutívy Ursula von der Leyenová.
Zároveň pred europoslancami naznačila, že Komisia uvažuje aj o všeobecnejšom zastropovaní ceny plynu. To by bolo dočasným riešením do spustenia nového mechanizmu na stanovovanie cien na únijnom trhu.
Ako ďalšiu odpoveď na aktuálne vysoké ceny vidí Von der Leyenová intenzívnejšie rokovania s partnermi, ako je Nórsko.
Predsedníčka EK o stratégii hovorila v prejave v Európskom parlamente. Ten v Štrasburgu preberá únijnú reakciu na vývoj ruskej vojny proti Ukrajine.
Svoje plány zároveň Komisia približuje v liste rozoslanom lídrom členských krajín pred piatkovým (7. 10.) neformálnym samitom v Prahe.
Ten má okrem iného priniesť posun vo dlhotrvajúcej debate o tom, či na úrovni EÚ zastropovať cenu plynu a prípadne ako.
„Sme pripravení diskutovať o strope na cenu plynu, ktorý je používaný na výrobu elektriny,“ povedala v stredu von der Leyenová. „Tiež sa však musíme pozrieť na ceny plynu za hranicami trhu s elektrinou,“ pokračovala.
Opatrenie má širšiu podporu ako na jar
V prejave znovu poukázala na riziká, ktoré podľa Komisie všeobecný cenový strop prináša. Avšak poznamenala, že dnes má takéto opatrenie širšiu podporu medzi členskými krajinami ako na jar.
„Zavedenie stropu na cenu plynu vo všeobecnosti je dočasné riešenie, kým bude vyvinutý nový unijný cenový index, ktorý zabezpečí lepšie fungovanie trhu. A na tom už Komisia začala pracovať,“ uviedla.
Aktuálne je pre veľkoobchodnú cenu plynu v EÚ kľúčový virtuálny obchodný uzol Title Transfer Facility (TTF). Ten však podľa únijnej exekutívy nereflektuje nárast obchodovania so skvapalneným zemným plynom na úkor plynu prepravovaného plynovodmi a umelo navyšuje ceny.
O potrebe vytvoriť nový cenový index hovorila už minulý týždeň eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová.
V otázke cenového stropu Komisia zo začiatku presadzovala intervenciu týkajúcu sa len plynovodov z Ruska, teraz sa ale tento variant zdá byť mimo hry. Mnohé členské štáty volajú po všeobecnejšom opatrení a na Komisiu sa znesie kritika, že otáľa s predložením konkrétneho návrhu.
Z Rady EÚ však zatiaľ neprišlo úplne jasné zadanie a ako minulý týždeň poukázal výskumný ústav Bruegel, každý variant má svoje úskalie, najmä potenciálne ohrozenie dodávok a oslabenie motivácie na znižovanie spotreby.
Nové dohody s dodávateľmi plynu
Európska komisia v tejto situácii volá po nových dohodách s dodávateľmi plynu, ktorí sú považovaní za spoľahlivých. Von der Leyenová v stredu uviedla, že Komisia v snahe „stlmiť“ ceny plynu vystupňuje rokovania s krajinami ako sú Nórsko alebo Spojené štáty.
EÚ podľa nej tiež musí plyn nakupovať spoločne a vyhnúť sa tak situácii, keď jedna členská krajina prebíja ponuku druhej.
Pokiaľ ide o plyn z Ruska, ten podľa šéfky EK aktuálne tvorí 7,5 percenta plynu dovážaného do EÚ, zatiaľ čo predtým to bolo 40 percent.
EÚ sa podľa von der Leyenovej tiež podarilo znížiť celkovú spotrebu o desatinu a naplniť zásobníky na takmer 90 percent. To znamená o 15 percent vyššie zásoby ako v rovnakom čase vlani.
Cena plynu sa v dôsledku prepadu dodávok z Ruska na konci leta vyšplhala na hodnoty niekoľkonásobne vyššie oproti minulému roku. To sa premieta do ceny elektriny, ktorá sa odvíja od najnákladnejšieho spôsobu výroby potrebného na uspokojenie aktuálneho dopytu.
V snahe zmierniť dopady tohto vývoja na domácnosti a firmy sa EÚ minulý týždeň dohodla na sade krízových opatrení zahŕňajúcich povinné úspory elektriny v špičke a prerozdeľovanie mimoriadnych ziskov energetických spoločností.
