Igor Ivan Sikorsky sa narodil 25. mája 1889 v ukrajinskom Kyjeve (vtedy súčasť Ruského impéria). Bol priekopníkom v oblasti konštrukcie lietadiel, informoval portál Britannica. Preslávil ho najmä úspešný vývoj vrtuľníka. V stredu (26. 10.) si pripomenieme 50. výročie jeho úmrtia.
Sikorského otec bol lekár a profesor psychológie. Jeho matka bola tiež lekárka, no nikdy nepracovala profesionálne. Jej veľký záujem o život a dielo Leonarda da Vinciho nepochybne podnietil synov skorý záujem o experimentovanie s modelmi lietajúcich strojov. Keď mal Igor Sikorsky 12 rokov, vyrobil malý vrtuľník na gumový pohon, ktorý sa vzniesol do vzduchu.
V roku 1903 nastúpil na námornú akadémiu v Petrohrade s úmyslom stať sa dôstojníkom. Jeho záujem o inžinierstvo ho však v roku 1906 viedol k odchodu zo služby. Po krátkom období inžinierskeho štúdia v Paríži nastúpil na Kyjevský polytechnický inštitút.
Abstraktnú vedu vystriedal za prácu v dielni
Po pomerne úspešnom akademickom roku však dospel k záveru, že abstraktné vedy a vyššia matematika majú len slabý dosah na riešenie praktických problémov. Školu teda opustil a radšej trávil čas vo vlastnej dielni a laboratóriu.
Cesta po Európe v lete 1908 ho priviedla do kontaktu s úspechmi bratov Wrightovcov a skupinou európskych vynálezcov, ktorí sa snažili vyrovnať ich pokroku v lietaní. Po návrate do Kyjeva dospel Sikorsky k záveru, že lietanie si vyžaduje tzv. horizontálny rotor.
S finančnou pomocou svojej sestry Olgy sa v januári 1909 vrátil do Paríža, aby pokračoval v štúdiu a kúpil odľahčený motor.
V máji 1909 sa vrátil do Kyjeva a začal so stavbou vrtuľníka. Jeho neúspech odhalil niektoré praktické prekážky. Druhý stroj s väčším motorom otestoval v roku 1910, ale ani ten nedokázal lietať. Prešlo 30 rokov, kým splnil všetky podmienky, aby stroj úspešne vzlietol.
Jeho dvojplošník bol predchodcom moderných bombardérov
Sikorsky sa rozhodol vstúpiť do oblasti leteckej konštrukcie s pevnými krídlami a začal stavať svoje prvé lietadlo. Sikorského dvojplošník S-1 otestovali začiatkom roka 1910, a hoci sa jeho motor s výkonom 15 koní ukázal ako nedostatočný, prepracovaný stroj s väčším motorom (S-2) mu umožnil prvý krátky let.
V rýchlom slede za sebou nasledovali modely S-3, S-4 a S-5, pričom každý z nich bol vylepšením svojho predchodcu. Každý z nich obohatil Sikorského pilotné skúsenosti. V lete 1911 dokázal s modelom S-5 s motorom s výkonom 50 koní zostať vo vzduchu viac ako hodinu. So strojom dosiahol výšku viac ako 455 metrov.
„Ak sa ocitnete v ťažkostiach kdekoľvek na svete, lietadlo môže preletieť a zhodiť kvety, ale vrtuľník môže pristáť a zachrániť vám život.“
Igor Sikorsky
Následná séria lietadiel S-6 vytvorila zo Sikorského vážneho konkurenta v oblasti dodávok lietadiel pre ruskú armádu. Čoskoro sa mu podarilo skonštruovať prvé štvormotorové lietadlo s názvom „Le Grand“. Bolo predchodcom mnohých moderných bombardérov a komerčných dopravných lietadiel, ktoré postavil a úspešne zalietal do roku 1913.
Medzi Sikorského inovatívne prvky, ktoré sa uplatnili až v polovici 20. rokov 20. storočia, patrila úplne uzavretá kabína pre pilotov a cestujúcich, uviedla to Britannica.
Emigroval do Spojených štátov
V období rozvratu po ruskej revolúcii a rozpade Nemecka videl Sikorsky len málo príležitostí na ďalší vývoj lietadiel v Európe. Rozhodol sa teda začať odznova v Spojených štátoch amerických a v marci 1919 pristál v New Yorku ako imigrant.
Po niekoľkých nevýrazných rokoch, ktoré strávil ako prednášajúci učiteľ, keď sa snažil nájsť si miesto v kontraktačnom povojnovom leteckom priemysle, založil spolu s niekoľkými spoločníkmi vlastnú spoločnosť Sikorsky Aero Engineering Corporation.
Sídlo si zriadili v starej stodole na farme neďaleko Roosevelt Field na Long Islande. Sikorskij sa stal americkým občanom v roku 1928.
V roku 1929 sa spoločnosť stala divíziou United Aircraft Corporation, obsadila veľký moderný závod v Bridgeporte v Connecticute a v značnom počte vyrábala dvojmotorové obojživelné lietadlá S-38.
Skúšobný let každej novej konštrukcie vykonal sám
Koncom 30. rokov 20. storočia sa zmenili požiadavky na vojenskú a komerčnú leteckú dopravu, ktoré predpovedali koniec veľkých lietajúcich člnov. Sikorsky sa vrátil k svojej prvej láske – vrtuľníku.
Začiatkom roka 1939, keď mal k dispozícii dobre vyškolenú inžiniersku skupinu, začal s konštrukciou vrtuľníka VS-300. Dňa 14. septembra 1939 sa stroj odlepil od zeme pri svojom prvom lete. Počas celej svojej kariéry Sikorsky vždy trval na tom, aby prvý skúšobný let každej novej konštrukcie vykonal sám. Inak tomu nebolo ani v tomto prípade.
Je otázne, či Sikorsky v tom čase predpokladal pozoruhodný vývoj vertikálne zdvíhacieho stroja v nasledujúcich 30 rokoch. Určite nepredpokladal široké využitie vrtuľníka ako útočnej vojenskej zbrane. Považoval ho za užitočný nástroj pre priemysel a letecký obchod, ale predovšetkým za účinné zariadenie na záchranu a pomoc ľuďom, ktorých postihli prírodné katastrofy.
Sikorsky odišiel do dôchodku ako vedúci inžinier svojej spoločnosti v roku 1957. Až do svojej smrti (26. októbra 1972) však pôsobil ako konzultant.
Získal mnoho čestných doktorátov v oblasti vedy a techniky. Taktiež čestné členstvo v popredných vedeckých a technických spoločnostiach v Spojených štátoch a v Európe a najvyššie medaily a ocenenia v oblasti letectva.
