Prázdne chodby a len osem bábätiek v detských postieľkach. Situácia v pôrodnici v meste Gabrovo presne vypovedá o tom, ako to vyzerá v celom Bulharsku. Krajina zápasí s doslova drastickým poklesom pôrodnosti, napísala agentúra AFP.
„Veľa ľudí vo veku, keď by mohli mať deti, tu nezostalo. Mladí odišli za prácou do veľkých miest alebo do cudziny,“ citovala AFP osemdesiatšesťročnú detskú lekárku Bistru Kamburovú. Gabrovo, ktoré leží na úpätí balkánskych hôr, je symbolom úbytku počtu obyvateľov v najchudobnejšom členskom štáte Európskej únie.
Kedysi sa toto mesto volalo „bulharský Manchester“ s odvolaním sa na prekvitajúci priemysel. Od roku 1985 ale Gabrovo opustila polovica obyvateľov. A ďalšie bulharské mestá to majú podobne.
Korupcia, nedostatok vyhliadok do budúcnosti a do toho vlečúce sa politické krízy. To všetko prinútilo sklamaných mladých ľudí k tomu, že z krajiny odchádzajú. Tento rok v októbri sa v balkánskej krajine konali už štvrté parlamentné voľby za posledných 18 mesiacov a znovu z nich vzišiel roztrieštený parlament, v ktorom žiadna zo strán nedokázala dať dokopy silnú koalíciu.
Bulharsko prišlo za posledné desaťročia o desatinu svojej populácie, čo z neho robí jednu z najrýchlejšie sa zmenšujúcich, čo do počtu obyvateľov, krajín sveta. Teraz má 6,52 milióna obyvateľov, zatiaľ čo v roku 1989 to bolo takmer deväť miliónov. A štvrtina populácie je vo veku 65 rokov a starších.
Najrôznejšie priemyselné podniky v Gabrove zamestnávali za čias komunizmu tisíce ľudí, potom ale prišli bankroty a privatizácie a fabriky sa vyprázdnili. Teraz sa stalo okolie mesta regiónom s najnižšou pôrodnosťou v krajine a tiež s najvyšším počtom takmer neobývaných dedín.
Mladí odchádzajú do zahraničia
„Začala som tu pracovať v roku 1985. V tom čase bola pôrodnosť ešte pomerne vysoká, okolo 1 000 bábätiek za rok,“ hovorí pediatrička Kamburová, ktorej dvaja dospelí synovia rovnako Gabrovo opustili. Vlani sa v Gabrove a jeho okolí narodilo len 263 detí, dodáva lekárka, ktorá za veľmi nízky plat pracuje aj v dôchodkovom veku. „Vysvetlenie je jednoduché – žiadna práca, žiadni mladí ľudia, žiadne deti,“ dodáva pôrodná asistentka Mariana Varbanová.
„V Gabrove si užijete ticho a pokoj a čerstvý vzduch, je to ale púšť, kde stretávate len starých ľudí,“ dopĺňa ju 23-ročná logopedička Christiana Krastevová, ktorá nedávno porodila dievčatko. Aj jej manžel, ktorý pracuje ako tesár, sa chystá odísť do Británie, aby sa tam pokúsil nájsť pre svoju rodinu lepšiu budúcnosť.
Aj študent strednej školy Ivo Dimitrov chce odísť na Západ, aby tam získal „kvalitnejšie vzdelanie a nové vyhliadky“. „Tu je chaos,“ hovorí. Ako k súčasnej situácii podotýka analytik Adrian Nikolov, zvrátiť terajší nepriaznivý demografický trend potrvá veľmi dlho.
V malebnej dedine Zaja, ktorá leží asi 25 kilometrov od Gabrova, žije teraz len 35 obyvateľov. Okrem miestnych sa tam usadili dôchodcovia z Francúzska, Británie, Belgicka, Ruska, Talianska, ale aj ďalších krajín. Prilákali ich lacnejšie životné náklady.
V dedine nie je žiadna volebná miestnosť a obchod s potravinami zavreli už pred rokmi pre nedostatok zákazníkov. „Rozhodli sme sa, že budeme jazdiť nakupovať spoločne,“ opisuje Marin Krastuv, elektrikár v dôchodku, ktorého dcéra sa už pred dlhším časom odsťahovala do Nemecka. Raz týždenne vozí 77-ročný muž ďalšie tri ženy na dôchodku do najbližšieho obchodu.
Aby sa rozptýlili, zapojili sa cez leto do programu nazvaného „Vnúčatá na prenájom“. Tento program priviedol do Zaji mladých ľudí, ktorí tam mohli objavovať, ako vyzerá dedinský život. „Páčili sa im králiky, ale ocenili aj doma pestované paradajky či papriky“. Opisuje s úsmevom šéfka miestneho kultúrneho centra, sedemdesiatpäťročná Bojana Bonevová.
