Zvýšená neistota, vysoké tlaky na ceny energií, erózia kúpnej sily domácností a prísnejšie podmienky financovania. To všetko privedie EÚ, eurozónu a väčšinu členských štátov v poslednom štvrťroku 2022 do recesie. Vyplýva to z jesenných ekonomických prognóz, ktoré v piatok (11. 11.) zverejnila Európska komisia.
Hospodárstvo EÚ koncom roka 2022 vstupuje do náročnejšej fázy, čo zapríčiňujú otrasy ruskej agresie proti Ukrajine, ktoré narúšajú globálny dopyt a posilňujú globálne inflačné tlaky.
EÚ pre svoju geografickú blízkosť k vojne a veľkú závislosť od dovozu plynu z Ruska patrí medzi ekonomiky, ktoré vplyvom tejto situácie čelia najviac. Energetická kríza narúša kúpnu silu domácností a zaťažuje výrobu.
Výsledkom je, že hoci rast v roku 2022 má byť lepší, ako sa pôvodne predpokladalo, výhľad na rok 2023 je výrazne slabší z pohľadu rastu a vyšší pre infláciu v porovnaní s letnou priebežnou prognózou EK.
Silná dynamika rastu z roku 2021 a silný rast v prvej polovici roka 2022 by mali zvýšiť tohtoročný rast reálneho HDP na 3,3 % v EÚ (3,2 % v eurozóne). To je výrazne nad letnými prognózami na úrovni 2,7 %.
Pokles bude pokračovať aj začiatkom roka
Pokles ekonomickej aktivity by mal pokračovať aj v prvom štvrťroku 2023. EK očakáva, že rast sa do Európy vráti na jar, keď inflácia postupne uvoľní svoju kontrolu nad ekonomikou. Keďže však dopyt brzdí „silný protivietor“, hospodárska aktivita sa pravdepodobne utlmí. Pričom rast HDP v roku 2023 ako celok v EÚ aj v eurozóne dosiahne 0,3 %.
Predpokladá sa, že do roku 2024 sa hospodársky rast postupne obnoví, v priemere o 1,6 % v EÚ a 1,5 % v eurozóne.
Vyššie hodnoty inflácie počas prvých desiatich mesiacov 2022 a rozširujúce sa cenové tlaky posunuli vrchol inflácie na koniec roka. A zvýšili prognózu ročnej miery inflácie na 9,3 % v EÚ a 8,5 % v eurozóne.
Očakáva sa, že inflácia v roku 2023 klesne, ale zostane vysoká na úrovni 7,0 % v EÚ a 6,1 % v eurozóne a potom sa v roku 2024 zmierni na 3,0 % a 2,6 %.
Miera nezamestnanosti
Trh práce v EÚ si aj naďalej vedie dobre, pričom zamestnanosť je najvyššia a nezamestnanosť najnižšia za posledné desaťročia. Silný hospodársky rast prilákal v prvej polovici roku 2022 do zamestnania ďalšie dva milióny ľudí. Tým sa počet zamestnaných osôb v Únii zvýšil na historické maximum 213,4 milióna osôb.
Miera nezamestnanosti bola v septembri na rekordnom minime 6,0 %.
Rast zamestnanosti v EÚ v roku 2022 dosiahne 1,8 %, v roku 2023 sa zastaví a v roku 2024 mierne klesne na 0,4 %. Miera nezamestnanosti v EÚ sa predpokladá na úrovni 6,2 % v roku 2022, 6,5 % v roku 2023 a 6,4 % v roku 2024.
Ekonomický výhľad EÚ čelí vysokému stupňu neistoty, keďže ruská vojna proti Ukrajine pokračuje. Potenciál pre ďalšie ekonomické narušenia sa ani zďaleka nevyčerpal. Najväčšiu hrozbu prináša nepriaznivý vývoj na trhu s plynom a riziko jeho nedostatku v zime 2023-24.
EÚ zostáva priamo a nepriamo vystavená ďalším šokom na iných komoditných trhoch, ktoré sa odrážajú v dôsledku geopolitického napätia.
