Členské krajiny Európskej únie by nemali otáľať s rozhodnutím prijať Chorvátsko do schengenského priestoru a zrušiť tak kontroly na jeho hraniciach s únijnými štátmi. Uviedol vo štvrtok (10. 11.) Európsky parlament (EP).
V prijatej správe EP konštatuje, že balkánska krajina spĺňa všetky podmienky na prijatie. Súčasťou zóny voľného pohybu by podľa spravodajcu EP mala byť od budúceho roka.
„Chorvátsko ukázalo, že je plne pripravené na ukončenie kontrol na vnútorných hraniciach (EÚ) v rovnakej chvíli, keď vstupuje do eurozóny,“ uviedol portugalský europoslanec Paulo Rangel. Odkazoval pri tom na skutočnosť, že krajina od začiatku budúceho roka začne používať euro.
„Chorvátsko musí v roku 2023 vstúpiť do schengenu. Neexistuje legitímny dôvod, prečo toto rozhodnutie odkladať,“ dodal v rozprave Rangel.
Jeho správu parlament schválil pomerom 534 hlasov ku 53. Europarlament má však vo veci len poradnú úlohu. Rozhodujúce slovo majú vlády členských krajín Únie, pričom rozšírenie schengenu vyžaduje jednomyseľné rozhodnutie. Európska komisia i české predsedníctvo v rade dúfajú, že sa ho podarí do konca roka prijať.
Zaobchádzanie s migrantmi
Komisia pred tromi rokmi prijala stanovisko, že Chorvátsko vytvorilo podmienky na presadzovanie schengenských pravidiel. Vlani v decembri potom pripravenosť krajiny uznali tiež lídri členských krajín EÚ, konečné rozhodnutie však zatiaľ neprišlo.
Únijní činitelia teraz prípad Chorvátska spájajú s rozhodnutím o Bulharsku a Rumunsku, ktoré podľa Komisie spĺňajú podmienky už od roku 2011.
V schengenskom priestore sú aktuálne všetky členské krajiny EÚ okrem spomínanej trojice kandidátov, Cypru a Írska. Zóna voľného pohybu zahŕňa aj nečlenské štáty: Island, Nórsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko. Slovensko do schengenu vstúpilo na konci roka 2007.
Debaty o vstupe Chorvátska sprevádzajú obavy o zaobchádzanie tamojších úradov s migrantmi. Mimovládna organizácia Amnesty International napríklad v roku 2020 prišla s informáciou, že chorvátski pohraničníci mučili skupinu ľudí, ktorí prišli z Bosny a Hercegoviny.
Vlani na jeseň potom chorvátska vláda pripustila, že policajti násilne vytláčali migrantov späť do Bosny a Hercegoviny.
Parlament vo štvrtok v snahe zabezpečiť dodržiavanie základných práv vyzval Chorvátsko, aby po prípadnom vstupe do schengenu informovalo únijné inštitúcie o fungovaní nezávislého mechanizmu pre dohľad nad aktivitami polície.
Europoslanci tiež žiadajú, aby sa Komisia vo svojom každoročnom hodnotení vymáhania schengenských pravidiel zameriavala aj na otázku základných práv.
