Skoncovať do roku 2030 s obalmi, ktoré nemožno recyklovať, zastaviť nárast množstva odpadu z obalov či zaviesť po celej Európskej únii zálohy na plastové fľaše a plechovky. S týmito a ďalšími cieľmi prišla v stredu (30. 11.) Európska komisia v rozsiahlom návrhu, ktorým chce znížiť ekologickú záťaž vyplývajúcu z hospodárenia s obalmi.
Opatrenie by tiež zaviedlo kvóty týkajúce sa obalov na viac použití či podielu recyklovaného obsahu v plastoch.
Návrh nariadenia o obaloch a obalovom odpade obsahuje nové povinnosti pre členské štáty EÚ, ale tiež priamo pre spoločnosti dodávajúce obaly na európsky trh. Je súčasťou snahy Komisie vytvoriť systém hospodárneho nakladania so zdrojmi označovaný ako cirkulárna ekonomika.
Nadväzuje na vlani zavedený zákaz niektorých plastových predmetov na jedno použitie alebo na skoršie súhrnné ciele pre recykláciu, ktoré EK v tejto chvíli nechce meniť.
Namiesto toho navrhuje Komisia pre rok 2030 nový cieľ päťpercentného zníženia množstva odpadu z obalov v porovnaní s rokom 2018. Jeden z autorov plánu na brífingu pre novinárov vysvetľoval, že v skutočnosti by išlo takmer o štvrtinový pokles. Momentálne sa totiž očakáva nárast o viac ako 200 kilogramov odpadu na obyvateľa.
Eurokomisár Virginius Sinkevičius potom na tlačovej konferencii varoval, že množstvo vytváraného odpadu narastá rýchlejšie ako objem recyklácie.
Prevencia vzniku odpadu
Zvrátenie trendu chce Európska komisia dosiahnuť tým, že EÚ sa zameria na prevenciu vzniku odpadu odpadu prostredníctvom opatrení proti „nepotrebným“ či neprimeraným obalom.
Sinkevičius hovoril o rezervách v hotelovom a reštauračnom sektore a uviedol ako príklad drobné fľaštičky so šampónom, podpredseda EK Frans Timmermans zase poukázal na doručovanie zásielok z e-shopov. „Myslím, že každý to niekedy zažil. Objednáte si niečo online a dorazí to v masívnej krabici, ktorá je poloprázdna alebo obsahuje viac vrstiev,“ uviedol.
Nový plán ďalej vyžaduje obaly na viac ako jedno použitie prostredníctvom súboru cieľov, ktoré by napríklad stanovili, že do roku 2030 musí byť znovu použiteľná desatina obalov používaných pri nákupoch na internete. „Do roku 2040 bude väčšina káv kupovaných so sebou v opätovne použiteľnom hrnčeku alebo hrnčeku, ktorý si prinesieme,“ doplnil Timmermans.
Podľa komisie je opätovné používanie z hľadiska uhlíkovej stopy jasne lepšie ako recyklácia, aj tú však chce únijná exekutíva svojím návrhom posilniť. Požaduje prijatie kritérií, ktoré by do roku 2030 zabezpečili, že všetky obaly používané v EÚ budú recyklovateľné.
Do ďalších piatich rokov potom má nasledovať vytvorenie podmienok pre ich recykláciu vo veľkom meradle. Komisia v tomto smere poznamenala, že v súčasnosti prechádza recykláciou asi dve tretiny obalov, ktoré sú na to určené.
Podľa agentúry Bloomberg v EÚ putuje asi 40 percent plastov a polovica papiera na obaly. Ich dizajn pritom často recykláciu komplikuje. Európska komisia ju chce uľahčiť aj novým systémom znakov na výrobkoch a kontajneroch.
Vratné zálohy
Ďalším prvkom návrhu je povinnosť pre členské štáty zaviesť systém vratných záloh za plastové fľaše od nápojov a plechovky. Krajiny by mohli dostať výnimku iba, ak by preukázali, že dokážu vyzbierať 90 percent týchto nádob iným spôsobom.
Navrhované opatrenia prinášajú potenciálne dôsledky pre spoločnosti od potravinárstva po chemický priemysel. Ich prípravu sprevádza značná kritika od zástupcov niektorých odvetví.
Podľa webu Euractiv EK v nadväznosti na tieto sťažnosti znížila ciele týkajúce sa obalov na viac použití. Pri nádobách na studené aj horúce nápoje údajne požiadavka spojená s rokom 2030 klesla z 30 percent na 20, spomínaná kvóta pre tovar objednaný na internete zase bola v skoršej verzii návrhu dvojnásobná.
Zmiernili aj niektoré ciele k podielu recyklovaných materiálov v plastových obaloch, uvádza Euractiv. Tieto kvóty sa nakoniec pre rôzne druhy obalov pohybujú v rozmedzí desať až 35 percent, pokiaľ ide o rok 2030, a 50 až 65 percent v prípade roku 2040.
Timmermans na tlačovej konferencii povedal, že bez ohľadu na tieto úpravy je plán komisie revolučný. „Vytvárame úplne novú ekonomiku, vytvárame ekonomiku opätovného používania,“ uviedol.
