Európska komisia (EK) v utorok (22. 11.) navrhla stanoviť najvyššiu predajnú cenu plynu v kľúčovom virtuálnom obchodnom uzle Title Transfer Facility (TTF) v Holandsku na 275 eur (6,97 eura) za megawatthodinu (MWh).
V reakcii na dlhodobé požiadavky väčšiny členských štátov Európskej únie na obmedzenie cien prišla Komisia s parametrami mechanizmu, ktorý má od januára zabrániť cenovým výkyvom na najdôležitejšom európskom trhu. Vyššie ceny plynu predražujú výrobu elektriny.
Cenový strop sa má týkať len termínových kontraktov na nasledujúci mesiac. Na jeho automatickú aktiváciu bude potrebné, aby boli ceny v TTF najmenej o 58 eur za MWh vyššie ako priemerná cena skvapalneného zemného plynu (LNG) na svetovom trhu.
O návrhu budú vo štvrtok (24. 11.) rokovať ministri energetiky krajín únie na mimoriadnom stretnutí zvolanom českým predsedníctvom.
Európsky blok stále zápasí s dosahmi vysokých cien energií čiastočne súvisiacich s vojnou na Ukrajine a obmedzovaním dodávok ruského plynu, pre ktoré štáty investujú vysoké sumy do podpory domácností a firiem.
Využitie vo výnimočných prípadoch
Po viacerých ďalších opatreniach v utorok Komisia navrhla parametre cenového stropu, ktorý sa má využívať len vo výnimočných prípadoch.
„Nie je to regulačný zásah, ktorý by držal ceny na trhu s plynom na umelo nízkej úrovni. Je to mechanizmus poslednej záchrany. Ten má v nutných prípadoch zabrániť tomu, aby ceny výrazne presiahli svetovú úroveň,“ vyhlásila v utorok eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová.
Príkladom sú podľa nej ceny z tohtoročného augusta, keď sa v TTF platilo za kľúčový termínový kontrakt aj vyše 300 eur za megawatthodinu. Po prázdninách však začali ceny klesať a v súčasnosti sa pohybujú pod 120 eurami za MWh. Pred rokom stál plyn v TTF okolo 43 eur, pred dvoma rokmi asi 15 eur za megawatthodinu.
Obchodníci aj regulátori v posledných týždňoch varovali pred umelým obmedzovaním cien. To by podľa nich mohlo ohroziť konkurencieschopnosť európskeho trhu, a tým aj dostatok suroviny.
Toho sa obávajú aj niektoré členské krajiny na čele s Nemeckom či Holandskom, ktoré sú dlhodobo proti zavedeniu stropu. Väčšina únijných štátov vrátane Francúzska, Talianska alebo Poľska však nejakú formu cenovej regulácie požadujú. Komisia ju podľa nich mala navrhnúť už skôr.
Ohrozenie dodávok?
Komisia zdôrazňuje, že nový nástroj nemá ohroziť objem dodávok na európsky trh a že ho EÚ bude využívať len v úplne výnimočných prípadoch. Ceny sa nad stanoveným stropom budú musieť držať dva týždne, čo sa nestalo ani v čase ich rekordného augustového rastu.
Desať dní v rade zároveň budú musieť o 58 eur prevyšovať cenu LNG. Pri splnení oboch podmienok budú zrušené obchody nad stanovenou hranicou.
Podľa niektorých únijných činiteľov sa dá očakávať, že časť štátov volajúcich po zavedení stropu bude návrh považovať za málo účinný. Lídri krajín Únie v októbri vyzvali Komisiu, aby navrhla „dynamické cenové pásmo pre transakcie so zemným plynom s cieľom okamžite obmedziť prípady neprimeraného nárastu cien“.
„Museli sme stanoviť dostatočne vysokú úroveň (stropu), aby sme predišli zvýšeniu spotreby plynu,“ vysvetlila Simsonová, prečo komisia stanovila cenovú hranicu tak vysoko.
Parametre mechanizmu podľa nej zároveň zaručia, že EÚ nepríde pre umelé obmedzenie cien o dodávky LNG. Tie by mohli pri nevýhodných cenách v Európe smerovať napríklad do Ázie.
Strop sa tiež nemá vzťahovať na denné kontrakty alebo na zmluvy uzatvárané priamo medzi dvoma stranami, takzvané OTC. Celkovo by mal podľa údajov EK zahrnúť asi pätinu obchodovania v rámci TTF.
