Číňania čoraz viac protestujú proti prísnym proti-covidovým nariadeniam. Svet obleteli zábery nespokojných pracovníkov vo fabrike na výrobu mobilných telefónov, tlak proti takzvanej nulovej politike covidu však rastie vo viacerých regiónoch.
Aj napriek prísnym pravidlám Čína posledné dni má najvyšší počet nových prípadov Covid-19 od začiatku pandémie.
V závode Faxconn v meste Čeng-čou, kde sa vyrába najviac Iphonov svete, polícia brutálne rozohnala pracovníkov, ktorí protestovali za lepšie pracovné podmienky. Na záberoch z protestov bolo vidieť, ako ozbrojené zložky bili a kopali do demonštrantov. Tí sa následne bránili a útočili na políciu kovovými tyčami.
In #Zhengzhou, China, factory workers at the Foxconn iPhone plant protest over delayed pay & terrible working conditions. Both have resulted because of China’s strict Covid-19 lockdowns. Take a look as Chinese police flee from protesters:pic.twitter.com/WbV7UgZjmq
— Steve Hanke (@steve_hanke) November 24, 2022
Zamestnanci nesmeli chodiť z práce chodiť domov a karanténu museli tráviť v priemyselnom areáli. Spoločnosť neskôr nespokojným zamestnancom vyplatila približne 1 400 eur za to, že podajú výpoveď.
Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venoval redaktorka RTVS Katarína Chovančáková.
Podľa televízie CNN fabriku následne opustilo 20 000 zamestnancov. Analytik Filip Šebok z Asociácie pre medzinárodné otázky vysvetľuje, že protesty pracovníkov za lepšie platy sa v Číne vyskytujú pomerne bežne. V súčasnosti sa k nim však pridáva aj nespokojnosť s prísnymi proticovidovými nariadeniami.
„Nejaké sťažnosti sa týkajú kvality jedla v karanténe alebo akým spôsobom konkrétne tú karanténu manažujú. Alebo akým spôsobom odmeňujú ľudí, ktorí musia z dôvodu opatrení pracovať nejaké dlhšie šichty, a tá proticovidová politika to zhoršuje, vysvetlil Šebok.
Nemajú kolektívnu imunitu
Zatváranie priemyselných zón v snahe zastaviť šírenie ochorenia malo obrovský dosah na čínsku ekonomiku, ktorá je v uplynulom období spomaľuje. Šebok dodáva, že vedenie provincií napriek tomu stále podporuje politiku nulového covidu, pretože čínska populácia nemá kolektívnu imunitu.
„Čínske zdravotníctvo vôbec nie je pripravené, čo je paradoxné. Za tri roky od rozšírenia covidu, Čína toho príliš veľa nespravila, čo sa týka napríklad zvýšenia kapacít lôžok intenzívnej starostlivosti. Čína nezaviedla ani povinné očkovanie. Medzi staršími ľuďmi je tá miera zaočkovanosti relatívne nízka, najmä medzi ľuďmi nad 80 rokov,“ dodal.
Aj keď čínska vláda postupne od proticovidových nariadení pomaly upúšťa, v karanténach naďalej ostávajú celé mestá a ľudia môžu domovy opustiť iba vo výnimočných prípadoch ako pri návšteve lekára alebo nákupe potravín.
