Rozhlasový športový reportér a publicista Gabo Zelenay patrí medzi legendy slovenskej a československej športovej žurnalistiky. Mal dar slova, ktoré vedel „ohýbať“ s osobitným dôvtipom i vtipom.
Nezabudnuteľnými zostanú najmä dve jeho reportáže – z finálového stretnutia Pohára víťaza pohárov (PVP) v roku 1969 v Bazileji medzi futbalistami Slovana Bratislava a FC Barcelona a zo zlatej jazdy krasokorčuliara Ondreja Nepelu na ZOH 1972 v Sappore.
Legendárny rozhlasový reportér by sa v sobotu 26. novembra dožil 100 rokov.
Ľubomír Souček, riaditeľ mediálneho oddelenia Slovenského olympijského a športového výboru a spoluautor knihy Reportérsky mág Gabo Zelenay, ho nazval veľmi originálnym a nenapodobiteľným.
„Ako reportér si vyšliapal svoju vlastnú cestu. Mal veľmi bohatú slovnú zásobu. Jeho metafory boli jedinečné a vzbudzovali zábavu. Ľudia sa na ne vyslovene tešili. Postavil na hlavu tézu, že reportér je hosťom u poslucháča. Postupne začal presadzovať opačnú tézu. A síce, že poslucháč je hosťom u reportéra,“ dodal.
Gabriel (Gabo) Zelenay sa narodil 26. novembra 1922 v Bánovciach nad Bebravou. V mladosti bol aktívnym športovcom a trénerom. Venoval sa basketbalu, hokeju a atletike.
V septembri 1946 úspešne absolvoval konkurz na miesto športového reportéra Československého rozhlasu v Bratislave. Komisiu zaujal vtipným zvládnutím úlohy, spraviť reportáž o zápalkovej škatuľke. Už o niekoľko dní na to, 6. októbra 1946, reportoval svoju prvú športovú reportáž z futbalového stretnutia ŠK Žilina – ŠK Bratislava.
V roku 1948 ho tesne pred štátnicami vylúčili z politických dôvodov z Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a v roku 1951 aj z Československého rozhlasu. Po štyroch rokoch sa do rozhlasu vrátil. Ale v roku 1958 bol z politických dôvodov nútený rozhlas opäť opustiť, pracoval ako voľný novinár a fotoreportér.
Legenda rozhlasovej žurnalistiky
Do Československého rozhlasu v Bratislave sa vrátil v roku 1963. Pôsobil v ňom ďalších 24 rokov, pričom počas takmer štyridsiatich rokoch strávených za mikrofónom sa stal legendou rozhlasovej žurnalistiky.
Ako rozhlasový reportér plasticky a s osobitým štýlom približoval množstvo športových podujatí. Od domácich až po olympijské hry. Do povedomia poslucháčov sa zapísal mnohými sugestívnymi reportážami najmä z futbalu a hokeja, ale vzrušujúce rozhlasové divadlo dokázal urobiť z každého športu, napríklad tiež zo šermu či šachu.
Počas prestávky futbalových zápasov ho hráči prosili „Ujo Gabo, komentujte pomalšie, veď my tak rýchlo nevládzeme behať,“ odznelo v rozhlasovom seriáli RTVS Rodinka rozhlasových.
Obrovský bol prínos Zelenaya aj ako organizátora a propagátora športových aktivít. Souček pripomenul, že sa mimoriadne sa zameriaval na mládež, pričom tieto aktivity vykonával s nadšením spravidla bezplatne.
„Niekdajšia medzinárodná Pionierska olympiáda v Prešove, ktorú vymyslel a ktorej bol ‚dušou‘ ako riaditeľ tohto podujatia v rokoch 1970 – 1978, sa v tom čase stala najväčším mládežníckym športovým podujatím na svete!“ uviedol.
Významne sa podieľal aj na organizácii Ceny Večerníka. „S manželkou viedol atletický krúžok na základnej škole, na ktorú chodil ich syn. Okrem toho zrejme ako prvý v našich končinách propagoval šport nevidiacich aj telesne postihnutých,“ dodal.
Popri množstve novinárskych príspevkov napísal aj dve knihy zo športového prostredia Oprášené historky (1979) a Oprášené legendy (1990).
Za svoju dlhú a plodnú reportérsku činnosť získal Zelenay veľa ocenení. Pri príležitosti 80. narodenín mu prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster udelil v januári 2003 štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy v oblasti športovej žurnalistiky.
Legendárny športový reportér a jeden zo zakladateľov športovej rozhlasovej reportáže, zomrel 3. augusta 2003 v Bratislave vo veku nedožitých 81 rokov.
