Vláda musí mať víziu, ako chce v najbližších rokoch znižovať schodok verejných financi a ako plánuje financovať verejné politiky tak, aby to nešlo na úkor budúcich generácií. Vo štvrtok (24. 11.) to uviedol Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ).
„Je potrebné, aby v čase výrazného ekonomického útlmu, ktorý je zapríčinený vonkajšími faktormi, dopadmi celosvetovej pandémie spôsobenej ochorením COVID-19 i vojnovým konfliktom na Ukrajine, štát aktívne stimuloval podnikateľské prostredie, podporoval spotrebu i rast,“ konštatuje predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
V návrhu budúcoročného rozpočtu sa podľa neho nenachádzajú jasné kroky smerujúce k ozdraveniu a postupnej stabilizácii slovenských verejných financií.
Tým, že sa Slovensko nachádza v období, ktoré poznačilo viacero súbežne prebiehajúcich kríz, rastie význam „systémového prístupu k tvorbe štátneho rozpočtu,“ tvrdí Andrassy. „Kľúčom k napĺňaniu tohto cieľa je dodržiavanie pravidiel programového rozpočtovania orientovaného na merateľné a jasne vyčísliteľné ciele jednotlivých verejných politík,“ priblížil.
NKÚ upozorňuje, že v minulých rokoch sa oslabovali pravidlá pre tvorbu programového rozpočtu. Prejavuje sa to na náraste zdrojov vo Všeobecnej pokladničnej správe, ale aj prijímaním opatrení bez širšej odbornej diskusie či účasti sociálnych partnerov pri tvorbe strategických a legislatívnych dokumentov.
Odporúča, aby sa v záujme transparentnosti pri použití finančnej rezervy zo štátneho rozpočtu jasnejšie definovať pravidlá pre ich použitie zo strany ministerstva financií a vlády. Táto rezerva medziročne vzrastá o 1,2 miliardy a dostáva sa na úroveň troch miliárd eur.
NKÚ poukázal na aktuálne nedostatky
Kontrolóri v stanovisku upozorňujú parlament na to, že vláda nezrealizovala daňovo-odvodovú reformu, ku ktorej sa prihlásila programovým vyhlásením. K vyššiemu zdaňovaniu spotreby či majetku preto nedôjde.
Úrad opäť zdôraznil, že Slovensko zaostáva v čerpaní európskej finančnej pomoci. V roku 2023, poslednom roku čerpania fondov EÚ z Programového obdobia 2014 – 2020, existuje vysoké riziko ich nedočerpania. Slovensko tak príde o neopakovateľnú možnosť udržateľného rozvoja zo zdrojov Únie.
V zdravotníctve úrad indikuje riziká pre fungovanie ambulantného sektora, zahŕňajúceho všeobecných lekárov či pediatrov. Z pohľadu občana sú významným prvkom zabezpečenia kvalitnej a dostupnej zdravotnej starostlivosti.
Naplánované výdavky môžu ohroziť aj rozvoj slovenskej vedy a výskumu. Ich negatívny dosah sa má odraziť na bežnom chode základných, stredných, ale aj vysokých škôl.
Napriek opatreniam, ktoré sa prijali na znižovanie dôsledkov energetickej krízy v samosprávach, existuje podľa NKÚ riziko vzniku deficitu vo financovaní miest a obcí. Tým pádom sa môže znížiť kvalita služieb alebo sa za ne môžu zvýšiť poplatky.
V roku 2023 dôjde k zvýšeniu priemerných platov pedagógov a odborných zamestnancov škôl, avšak kontrolóri upozorňujú na to, že vysoká miera inflácie a rast miezd v národnom hospodárstve povedú k zníženiu reálnych platov zamestnancov vzdelávacích inštitúcií.
