Protesty proti koronavírusovým opatreniam dohadujú ľudia v Číne nielen na zakázaných sociálnych sieťach, ale v snahe uniknúť cenzúre aj na zoznamovacích aplikáciách. Informovala o tom v utorok (29. 11.) agentúra Reuters.
Na aplikácii WeChat, ktorú používa takmer miliarda ľudí a ktorá podlieha značnej cenzúre, sa naopak zdieľa iba nutné minimum informácií. Bývajú to napríklad číselné súradnice a nejasné mapy na pozadí príspevkov, alebo len názvy miest plánovaných protestov.
Čínska vláda rozmiestnila v centrách viacerých veľkých miest vrátane Pekingu a Šanghaja políciu, aby predišla ďalším zhromaždeniam.
Víkendové demonštrácie boli najrozsiahlejším prejavom nespokojnosti za posledné desiatky rokov. Mimo kritiky pandemických opatrení na nich zazneli tiež výzvy na odstúpenie prezidenta Si Ťin-pchinga a konca vlády komunistickej strany.
„Ráno 27. novembra som dostal tento odkaz: 11.27, 9: 30, úrad Urumči,“ uviedol anonymne jeden účastník protestov v Pekingu pred budovou úradu mesta Urumči.
Požiar v meste Urumči sa stal podnetom víkendových protestov po tom, ako videá kolujúce na internete vzbudili v mnohých ľuďoch dojem, že obyvatelia požiarom zasiahnutej budovy nemohli pre koronavírusové uzávery včas uniknúť.
Zoznamovacie aplikácie sú podľa anonymného účastníka protestov z Pekingu častým komunikačným kanálom, pretože panuje presvedčenie, že nie sú pod takým drobnohľadom. Informácie medzi sebou zdieľajú tiež úzko prepojené skupiny priateľov a podľa niektorých tento „decentralizovaný“ prístup pripomína organizáciu protestov v Hongkongu z roku 2019.
Cenzúra sa dá obísť ilegálne
Prístup na twitter alebo telegram je z Číny možný len cez služby virtuálnej privátnej siete (VPN). Na tú spolieha mnoho demonštrantov. Obchádzajú tak veľký čínsky firewall, čiže systém cenzúry, ktorý znemožňuje alebo značne obmedzuje prístup na mnohé zahraničné weby.
Používanie VPN je pre väčšinu čínskej populácie nelegálne. Videá a fotky z protestov sa dostali aj do prísne cenzurovaného čínskeho kyberpriestoru. Dosiahli to vďaka tomu, že ich aktivisti priebežne ukladali na zahraničných platformách.
Ako odpoveď na cenzúru kľúčových slov spojených s protestmi, ako aj na všeobecnú snahu čínskych médií a úradov ukazovať dianie v čo najpozitívnejšom svetle, sa na sociálnych sieťach objavilo niekoľko hojne zdieľaných parodických príspevkov. Na sieti WeChat napríklad kolovali príspevky ako „dobrý dobrý dobrý“ alebo „dobrý dobrý dobre.“
Na WeChate sa tiež šírili klipy s vyjadreniami Mao Ce-tunga alebo Si Ťin-pchinga podporujúcimi slobodu slova alebo ľudové povstania.
„Teraz sa čínsky ľud zorganizoval a nie je dobré si s ním zahrávať,“ povedal napríklad prezident Si Ťin-pching v roku 2020 vo vyhlásení k pripomienke 70. výročia vstupu Číny do kórejskej vojny. To v pondelok (28. 11.) kolovalo na čínskych sociálnych sieťach.
Niekoľko hodín pred prepuknutím protestov v Čcheng-te alebo Šanghaji ľudia zdieľali tiež letáčky a miesta plánovaných zhromaždení na sociálnych sieťach. Na týchto platformách sa ľudia tiež delia o tipy, ako sa zachovať pri zadržaní. Vysvetľujú, napríklad ako rýchlo z telefónu zmazať všetky dáta.
