Študentský protest v predvečer 17. novembra 1989, bol prvým krokom k nežnej revolúcii a ukončeniu komunistického režimu. Do bratislavských ulíc vyšli stovky vysokoškolákov aj stredoškolákov.
Poukázali na vtedajší stav školstva aj náladu v spoločnosti. Nepovolený pochod študentov zaznamenala aj československá televízia.
Asi 300 študentov bratislavských vysokých škôl sa 16. novembra stretlo na vtedajšom Mierovom, v súčasnosti už na Hodžovom námestí.
„Dohadovali sme sa na tomto stretnutí na internátoch, nechávali sme si odkazy, oslovovali sme sa tí, čo sme si o sebe mysleli, že sme dôveryhodní,“ priblížil účastník študentského pochodu Marián Sedílek.
Po tom, čo zaspievali štátnu a študentskú hymnu, spontánne sa pochytali za ruky a vydali sa na pochod mestom. Skandovali pri tom heslá.
Pozrite si celú reportáž RTVS:
Sprievod sa pohol k budove ministerstva školstva, kde študenti vyjadrili svoje požiadavky. Žiadali najmä reformu školstva.
Študentka žurnalistiky Henrieta Hrinková vtedy ako prvá prelomila strach a vyslovila kritiku režimu pred kamerou československej televízie.
„Bolo to nepripravené, spontánne, preto aj rozpačité, ale v každom prípade úprimné. Dostávali sme opakovane otázku, kto nás na to nahovoril, kto nám dal podnet? A ja som vtedy všetkých, aj v okolí spolužiakov, aj eštebákov upokojovala, nikto,“ spomína účastníčka študentského pochodu Hrinková.
Z budovy ministerstva školstva napokon vyšli vtedajší tajomník Ústredného výboru KSS Gejza Šlapka a Ján Porvazník, ktorý bol na ministerstve riaditeľom odboru vysokých škôl.
Dvadsiateho novembra obsadili študenti aulu najväčšej univerzity, požadovali vyšetrenie násilného zásahu v Prahe zo 17. novembra, spustilo sa aj štrajkové hnutie na Slovensku.
