Tisíce priaznivcov čiernohorskej opozície v pondelok (28. 11.) opäť vyšli do ulíc hlavného mesta Podgorice s požiadavkou predčasných volieb a ukončenia blokády ústavného súdu. Protestovali tiež proti kontroverznej novele zákona, ktorá má obmedziť právomoci prezidenta, informovali miestne médiá.
Čiernohorský súd, ktorého právomocou je okrem iného schvaľovať konečné výsledky volieb, má v súčasnosti iba troch sudcov z potrebných siedmich, a preto prakticky nefunguje. Parlament však doteraz nenašiel zhodu na obsadení uvoľnených sudcovských miest.
Bez uznášaniaschopného ústavného súdu sa podľa serveru Balkan Insight len ťažko usporiadajú prezidentské voľby v budúcom roku aj prípadné predčasné parlamentné voľby, ktoré presadzuje prozápadný prezident Milo Djukanovič a jeho opozičná Demokratická strana socialistov (DPS).
Djukanovič odmietol na začiatku novembra spornú novelu prezidentského zákona podpísať. Teraz o nej bude znovu rozhodovať parlament, v ktorom má tesnú väčšinu koalícia na čele s prosrbskými stranami, ktorá vyhrala parlamentné voľby v roku 2020. Ak prezidentovo veto prehlasuje, bude musieť Djukanovič zákon podpísať.
Dôvodom novely bolo Djukanovičovo septembrové rozhodnutie nepoveriť kandidáta uvedenej koalície Miodraga Lekiča zostavením novej vlády po tom, čo kabinet premiéra Dritana Abazoviča v auguste stratil dôveru parlamentu.
Obavy z protiústavnosti
Djukanovič argumentoval, že koalícia stojaca za Lekičom nedodržala stanovené postupy a nemala ani jasnú väčšinu v parlamente. Tvrdí tiež, že pre zmeny prezidentských právomocí je potrebné zmeniť ústavu, nie len prezidentský zákon.
Pochybnosti o tom, či je novela v súlade s čiernohorskou ústavou, vyjadrujú tiež predstavitelia Európskej únie či Spojených štátov. Vyzývajú zároveň čiernohorských politických predstaviteľov, aby zmiernili napätie v spoločnosti a našli dohodu na ukončení súčasnej politickej krízy.
Ľudia na manifestácii, ktorá sa tento mesiac uskutočnila už tretíkrát, rovnako demonštrovali za multietnický charakter krajiny a proti vplyvu Srbska a Ruska. Čierna Hora je kandidátskou krajinou EÚ a členským štátom NATO.
