Do neuveriteľnej minulosti starej vyše 3 300 rokov mohlo ľudstvo prvýkrát nahliadnuť pred 100 rokmi pri náleze takmer nepoškodenej hrobky faraóna Tutanchamóna v egyptskom Údolí kráľov.
Tento epochálny objav potom poodhalil rúško tajomstva nad jednou z najvyspelejších starovekých civilizácií a podnietil zvýšenie záujmu o históriu Egypta. Napriek tomu, že ide o najznámejšiu hrobku, v Údolí kráľov je jedna z najmenších.
Hrobku Zlatého faraóna objavil 4. novembra 1922 britský archeológ Howard Carter.
Telo tohto nie príliš významného faraóna, ktorý vládol približne v rokoch 1333 až 1323 pred naším letopočtom, v ďalších desaťročiach skúmali pomocou röntgenu, skenera aj analýzy DNA.
Vykrádači hrobiek ju nevyrabovali
Výnimočnosť objavu spočívala v tom, že vykrádači hrobiek nestihli v minulosti túto hrobku úplne vylúpiť a do pohrebnej komory so sarkofágom Tutanchamóna a ďalších dvoch miestností dokonca vôbec nevstúpili.
Hrobka sa skladala iba zo štyroch malých miestností. V predsieni sa nachádzali vozidlá a pohrebné ležadlá, pod ktorými stál slávny Tutanchamónov trón, a ďalej drevené a pozlátené sošky. V pokladnici sa našli ležadlá a stoličky.
Pohrebná komora obsahovala aj azda najkrajší exponát – Tutanchamónovu posmrtnú zlatú masku. Faraón ležal v troch rakvách, z ktorých jednu preňho zhotovili z 1 140 kilogramov zlata, a ďalšie dve z dreva potiahnutého zlatou fóliou.
Samotnú múmiu faraóna okrem posmrtnej masky zdobilo ďalších asi 150 zlatých amuletov a šperkov. Poslednou miestnosťou bola pokladnica. V nej sa nachádzala napríklad nádherná skriňa s kanopami s faraónovými vnútornosťami.
Našlo sa tam tiež vyše 30 modelov lodí určených na prepravu na druhý svet, niekoľko desiatok drevených skriniek s výbavou na bežný život na druhom svete, sochy a stovky ďalších predmetov. Archeológovia vyzdvihovali viac ako 3 500 cenností z hrobky osem rokov. Všetky objavené predmety zaplnili 12 výstavných hál v káhirskom Egyptskom múzeu.
Pravdepodobne zomrel na infekciu
Tutanchamón bol synom kráľa Achnatona, známeho aj ako Amenhotep IV. Označuje sa ako nevýznamný panovník 18. dynastie, ktorý sa na trón dostal asi v deviatich rokoch a zomrel pravdepodobne v 18 či 19 rokoch. Samotný Carter raz povedal, že jeho „jediným významným činom bolo to, že zomrel a bol pochovaný“.
O príčine jeho smrti sa dlho viedli diskusie, podľa vedeckých poznatkov Tutanchamón pravdepodobne zomrel po tom, čo ako sa mu do rany po otvorenej zlomenine stehennej kosti dostala infekcia.
Pomocou analýzy DNA sa podarilo v roku 2010 nájsť jeho matku. Údajne išlo o Achnatonovu vlastnú sestra a vedľajšiu manželku. Vedci zároveň vylúčili možnosť, že by jeho matkou mohla byť kráľovná Nefertiti.
Podľa analýz DNA mal Tutanchamón malý rázštep podnebia, trpel deformáciou dolných končatín a trpel tiež nadmerným zväčšením mužských prsných žliaz.
V roku 2018 vedci oznámili, že hrobka faraóna Tutanchamóna neskrýva žiadne ďalšie priestory. Odborníci sa domnievali, že by v nej mohli objaviť doteraz nenájdený hrob kráľovnej Nefertiti.
Hrobku odkrývali postupne
Tutanchamonovo meno sa medzi egyptskými archeológmi objavilo až na prelome 19. a 20. storočia. Po jeho stope sa najskôr vydal Američan Theodore Davis.
Jeho tím, tesne pred objavom hrobky faraóna Haremheba, objavil v roku 1907 malé pohrebné predmety s Tutanchamónovým menom. Davis v roku 1914 z Údolia kráľov odišiel, čím vytvoril priestor pre Cartera.
V sobotu 4. novembra 1922 Carter oslavoval víťazstvo neďaleko vchodu do hrobky faraóna Ramessa VI. Carterov mecenáš lord Carnarvon o deň neskôr dostal od Cartera jeden z najslávnejších telegramov vedy.
„Konečne ste v Údolí kráľov urobili skvelý objav – stop – nájdený veľkolepý hrob s neporušenými pečaťami – stop – až do Vášho príchodu znovu zasypaný – stop – srdečné blahoželanie – stop – Carter,“ písal v telegrame.
Obaja muži potom spoločne vstúpili 26. novembra 1922 do hrobky, kam cez tri tisícročie pravdepodobne ľudská noha nevstúpila. Po mnohých týždňoch opatrného odkrývania otvorili 16. februára 1923 miestnosť s Tutanchamónovým sarkofágom. Samotnú múmiu faraóna odhalili až v októbri 1925.
Nález hrobky je obostretý takzvanou faraónovou kliatbou. Počas prác na hrobke totiž zahynulo niekoľko ľudí. Prvým z nich bol lord Carnarvon, ktorý práce financoval.
Podľa neskoršej „inventúry“ faraónových údajných obetí to ale nebolo také strašné. Z 58 ľudí ich počas 12 rokov zomrelo osem. Sám Carter sa dožil 66 rokov. Vedci však usudzujú, že na niektoré úmrtia mal faraón vplyv – ochorenia totiž mohli spôsobiť spóry plesní, ktoré sa v Tutanchamónovej hrobke rozmnožili.
