Tridsaťtriročná Leda Kosmačevská z Kyjeva na sociálnych sieťach oznámila, že prijala ponuku na sobáš. Vydá sa za kamaráta, ktorý teraz slúži v ukrajinskej armáde a ktorý už 15 rokov žije so svojím partnerom.
„Stanem sa vojenskou manželkou. Nie preto, že ho milujem, ale pretože prezident našej krajiny ešte nereagoval na prosbu verejnosti, podpisujúcu sa pod petíciu o homosexuálnych manželstvách,“ uviedla. Prípad zaujal nielen niektoré ukrajinské médiá, ale aj stanicu BBC či ruský server Meduza, pôsobiaci v lotyšskom exile.
Kosmačevská vysvetlila, že jej kamarát sa krátko po ruskej invázii z 24. februára prihlásil ako dobrovoľník do armády. V najbližšom čase by ho mali poslať na zvlášť nebezpečný frontový úsek. Preto sa vojak rozhodol, že sa musí zosobášiť.
Partneri oficiálne nie sú príbuzní
Muži totiž nie sú v očiach úradov príbuzní. A preto partnera nepustia za milovaným človekom ani na jednotku intenzívnej starostlivosti, ani do márnice, ani mu neoznámia, že jeho partnera zajali.
Ak by došlo k najhoršiemu, partner nebude môcť identifikovať telo či zdediť pozostalosť. Na to majú právo len blízki príbuzní či manželka.
Kosmačevská hovorí, že v najhoršom prípade prevezme zodpovednosť za vyhľadanie, rozpoznanie a pochovanie tela. „Keď to bude potrebné, poviem lekárovi, že si muž želal byť darcom orgánov. Neobrátim sa na kňazov, lebo muž si to neželal.“
Kamarát sa podľa Kosmačevskej najviac bojí toho, že bude nezvestný, zmizne ako nezvestný bez stopy a nikto sa nedozvie, čo sa s ním stalo. Pripustila, že vo vojne sa stáva, že mŕtveho možno identifikovať len na základe častí tela.
Často ich dokáže rozpoznať len partner, akokoľvek v ukrajinskom práve sa takéto svedectvo nepovažuje za dostatočné. Ako manželka bude v takom prípade „sprievodcom“, ktorý dokáže priviesť kamarátovho partnera do márnice.
Nepovažuje sa za LGBT+ aktivistku
Kosmačevská tvrdí, že nie je žiadnou aktivistkou komunity sexuálnych menšín (LGBT+), nikdy sa nezúčastnila demonštrácií za ich rovnoprávnosť, ale nepovažuje za správne, že sa partneri rovnakého pohlavia ocitajú počas vojny v bezprávnom postavení. „Je to nespravodlivé, hrozné a bolestivé,“ vyhlásila.
Nepokladá sa za bojovníčku za práva LGBT, ale bojuje za práva Ukrajincov a Ukrajinek.„Rozhodla som sa stať manželkou, pretože mám rada svoju krajinu a dúfam, že moja krajina má natoľko rada všetkých svojich občanov, aby sa o nich starala bez ohľadu na sexuálnu orientáciu,“ ozrejmila.
„Ak to vyzerá ako protest, tak je to protest proti stredoveku v hlavách mnohých spoluobčanov, proti zvieracej kazajke presadzovanej krajinou, ktorá sa snaží zničiť nás,“ povedala ruskej redakcii BBC pričom poukazovala na krivdy a obmedzenia, ktorým čelia sexuálne menšiny v Rusku.
„Je to tiež prosba k vláde, aby bránila všetkých ukrajinských občanov, aby nemuseli utekať a aby netrpeli,“ dodala.
„Aká doba, taká nevesta,“ poznamenala k snímke, na ktorej pózuje bez prstienku a v plachte naaranžovanej ako svadobné šaty. Nechcela ale hovoriť o tom, ako celú záležitosť berie jej partner, ktorý je tiež vojak.
