Drvivá väčšina žien, ktoré pracujú ako novinárky, už čelila rôznym formám kybernetického násilia. Vyplýva to z úryvku štúdie, ktorú vypracovala Organizácia OSN pre vzdelanie, vedu a kultúru (UNESCO) spoločne s Medzinárodným centrom pre novinárov (ICFJ).
Obťažovanie reportérok na internete je podľa nich jednou z najvážnejších svetových hrozieb pre slobodu tlače a prispieva k tomu, že tieto ženy čelia útokom aj v offline svete.
Takmer tri štvrtiny opýtaných novinárok, sa pri svojej práci stretli s obťažovaním na internete. Takmer polovica z nich čelila nevyžiadaným súkromným správam na sociálnych sieťach.
Skúsenosti s vyhrážkami fyzickým násilím vrátane vyhrážania sa smrťou uviedlo 25 % redaktoriek. Vyhrážanie sa sexuálnym násilím zažilo 18 % opýtaných. Až 13 % žien sa stretlo s hrozbou, že niekto ublíži ich rodine či deťom.
Autori správy vyzvali sociálne siete, aby zmenili algoritmy, ktoré podľa ich zistení prispievajú k nenávisti voči ženám. Žiadajú tiež, aby páchatelia virtuálneho násilia na základe pohlavia čelili postihom za svoje činy a aby vlády robili viac pre riešenie tejto „krízy“. Akademici hovorili so stovkami novinárok z najmenej 125 krajín.
Medzi respondentkami bola tiež oceňovaná investigatívna novinárka denníkov The Guardian a Observer Carole Cadwalladrová. Táto reportérka odhalila, ako osobné údaje patriace miliónom užívateľov sociálnej siete Facebook tajne zhromažďovala britská poradenská firma Cambridge Analytica, a to prevažne pre účely politickej reklamy.
Analýza zistila, že Cadwalladrová sa od decembra 2019 do januára 2021 stala terčom 10 400 útokov na internete. Podľa výskumníkov bolo virtuálne obťažovanie, ktorému čelila, silno podmienené jej pohlavím a malo za cieľ „ponížiť, znevážiť a zdiskreditovať“ novinárku na osobnej aj profesionálnej úrovni.
Cadwalladrová výskumníkom oznámila, že „pred niekoľkými stovkami rokov by ju upálili na hranici“. Teraz – ako povedala – je „národným boxovacím vrecom“.
Šikana aj v offline svete
Správa tiež mapuje, ako obťažovanie a vyhrážky na internete vedú k útokom v offline svete. Pripomína vraždu mexickej novinárky Maríi Eleny Ferralovej, ktorá pred zabitím upozornila na online šikanovanie, ktorému ju vystavil syn starostu mesta Veracruz.
„Naša správa zistila, že sa teraz nachádzame v krízovom bode, čo sa týka miery násilia zameraného na novinárky,“ povedala denníku The Guardian Kalina Bontchevaová, ktorá viedla britskú časť štúdie.
„Veľká časť žien, ktorá sa prieskumu zúčastnila, čelila online obťažovaniu. Britskí politici teda teraz musia prijať naliehavé opatrenia, aby ochránili životy tých, ktorí v spoločnosti vykonávajú tak dôležité zamestnanie,“ dodala.
Britská časť výskumu zistila, že virtuálne obťažovanie novinárok sa často spája s témami, ktoré rozdeľujú spoločnosť, ako je napríklad brexit alebo pandémia covidu.
