Boli študentmi a nádejnými športovcami a zdalo sa, že majú pred sebou šťastný život. Pri ceste uruguajských ragbistov a ich rodinných príslušníkov z Montevidea na zápas do Čile v októbri 1972 však ich lietadlo pred 50 rokmi, 13. októbra 1972, havarovalo v Andách.
Haváriu lietadla zo 45 ľudí na palube prežilo 27 z nich. Po dlhých viac ako 70 dňoch pobytu v extrémnych podmienkach veľhôr sa ale záchrany dočkalo len 16 preživších. Tí prežili aj vďaka tomu, že sa živili pozostatkami mŕtvych kamarátov. Záchranná akcia prebehla pred 50 rokmi – 22. decembra 1972.
Lietadlo sa zrútilo nad pustou časťou Ánd na argentínsko-čilskom pomedzí asi 4 200 metrov nad morom po tom, čo pilot pre zlé počasie mylne odhadol výšku a narazil do hory. Stroj sa roztrhol, pád trosiek ale našťastie stlmila silná vrstva snehu.
Niektorí ľudia zomreli hneď pri náraze, ďalší potom v nasledujúcich dňoch, osem z nich (vrátane poslednej z piatich žien na palube) navyše neskôr zavalila lavína.
Preživší spočiatku v neprehľadnom teréne čakali na pomoc, ranou však pre nich boli informácie z malého rádia. Keďže už nie je nádej na záchranu, hľadanie bolo ukončené, dopočuli sa. Muži preto začali pracovať na záchrane.
Dlhá cesta za záchranou
Osadenstvo nakoniec rozhodlo, že traja členovia – Nando Parrado, Roberto Canessa a Antonio Vizintín – sa pokúsia prejsť Andy a priviesť pomoc. Po dvoch mesiacoch od pádu lietadla trojica vyrazila. Čoskoro ale zistili, že sú úplne inde, ako mysleli, a že ich cesta za záchranou bude oveľa dlhšia.
Najviac unavený Vizintín im preto nechal svoje zásoby a rozhodol sa vrátiť k ostatným, aby sa v prípade krachu prvej expedície mohol vydať iným smerom. Parradovi (dnes 73 rokov) a Canessovi (69 rokov) trvalo desať dní a asi 70 kilometrov, kým sa dostali do Čile a narazili tam na pastiera Sergia Catalána, ktorý im dal najesť a zalarmoval úrady. Potom zachránili zvyšok posádky. Návrat do civilizácie bol senzáciou.
Havária je spätá s drsnými okolnosťami, keďže preživší prekročili jedno z najsilnejších civilizačných tabu. V dôsledku úplnej absencie jedla sa totiž rozhodli, že sa budú živiť telami zosnulých.
Príbeh uruguajských ragbistov, symbol ľudskej túžby po živote, sa stal predlohou pre niekoľko kníh a filmov, z ktorých asi najznámejšia je americká snímka z roku 1993 s názvom Prežiť (Alive: The Miracle of the Andes.)
