S menom jedného z najvýznamnejších slovenských architektov Dušana Samuela Jurkoviča sa najčastejšie spája Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Patrí k vrcholom pamätníkovej tvorby.
Od úmrtia architekta, ktorého dielo tvorí základ modernej slovenskej architektúry uplynie v stredu (21. 12.) 75 rokov.
Na začiatku svojej viac ako 50-ročnej aktívnej práce sa Dušan Samuel Jurkovič inšpiroval secesiou, ktorá ovládla značnú časť výtvarného umenia a architektúry na prelome 19. a 20. storočia.
Postupne sa prepracoval k osobitému, takzvanému národnému štýlu, v ktorom dominovali odkazy na slovenskú ľudovú kultúru.
Patril medzi prvých, úspešných propagátorov slovenského ľudového umenia na medzinárodnej scéne. Mnohé ním navrhnuté stavby patria k tomu najkrajšiemu napríklad aj v Českej republike.
Vzťah k ľudovej kultúre mal od detstva
Jurkovičov pozitívny vzťah k odkazu a hodnotám slovenskej ľudovej kultúry sa u neho formoval už v útlom detstve. Pochádzal totiž z národne uvedomelej rodiny.
Bol vnukom zakladateľa slovenského družstevníctva Samuela Jurkoviča, synovcom Jozefa Miloslava Hurbana a jeho otec patril k zakladateľom Matice slovenskej.
Dušan Samuel Jurkovič sa narodil 23. augusta 1868 v Turej Lúke, v súčasnosti časť mesta Myjava. Základné vzdelanie získal na evanjelickej cirkevnej škole v Brezovej pod Bradlom. Stredoškolské štúdium absolvoval v meštianskej škole v Šamoríne.
V rokoch 1884-1889 študoval odbor staviteľstvo na Štátnej priemyselnej škole vo Viedni pod vedením profesora Rudolfa Feldschareka. Po ukončení školy pracoval v projekčnej kancelárii Michala Urbánka v moravskom Vsetíne.
Súčasne začal svoj dlhoročný výskum ľudového staviteľstva na severozápadnom Slovensku a moravsko-slovenskom pomedzí.
Na Morave bol žiadaným architektom
V roku 1896 sa osamostatnil a presťahoval do Brna, kde si v roku 1899 otvoril vlastnú projekčnú kanceláriu. Postupne sa stal na území Moravy žiadaným architektom, tvoriacim projekty pre významné inštitúcie, mestské samosprávy a popredné osobnosti.
Pre moravského podnikateľa Roberta Bartelmusa navrhol vilu v blízkosti Nového Města nad Metují. Práca na tomto projekte ovplyvnila aj jeho osobný život. Oženil sa totiž s podnikateľovou dcérou Boženou.
Pre svoju rodinu navrhol v roku 1906 aj vlastnú vilu v brnenskej časti Žabovřesky, ktorá sa v súčasnosti považuje za jednu z najlepších Jurkovičových vilových stavieb.
Najvýznamnejšie dielo z obdobia pred rokom 1914 venoval Dušan Samuel Jurkovič moravským kúpeľom Luhačovice. Jeho luhačovické projekty a stavby patria ku klenotom modernej českej, ako aj slovenskej architektúry. Predstavujú jednu z najkrajších ukážok česko-slovenskej vetvy európskej secesie.
Návrat na Slovensko
Po vzniku prvej Československej republiky v roku 1918 sa Jurkovič vrátil späť na Slovensko, najprv do Skalice, neskôr sa natrvalo usadil v Bratislave. Postupne preberal podnety z nových nastupujúcich architektonických smerov, medzi iným aj z funkcionalizmu.
Experimentoval v oblasti sociálnej výstavby a prefabrikácie, kde navrhol systém montovaných domov. Zároveň tvorivo nadväzoval na umelecké zámery z predošlého obdobia, napríklad na úpravy historických objektov.
Vypracoval projekt prestavby zámku vo Zvolene či návrh rekonštrukcie Bratislavského hradu ako univerzitného centra.
V 20. rokoch minulého storočia sa významne zapojil aj do spoločensko-kultúrnych aktivít, pôsobil napríklad ako vládny komisár na ochranu pamiatok a predseda Umeleckej besedy slovenskej. V tomto období v roku 1928 Jurkovič zrealizoval aj svoje najznámejšie dielo Mohylu Milana Rastislava Štefánika na Bradle.
Dokončil aj návrh budovy Kochovho sanatória v Bratislave v roku 1929. Medzi uznávané stavby podľa Jurkovičových návrhov z rokov 1936-1937 patria aj stanice lanovej dráhy z Tatranskej Lomnice na Lomnický štít.
Navrhol mnoho pamätníkov významných osobností
V období vojnovej Slovenskej republiky (1939-1945) sa Dušan Samuel Jurkovič ako človek verný česko-slovenskej vzájomnosti a demokracii odmlčal. V tichu pracovne vytváral veľké pomníkové projekty.
Navrhol mnoho pamätníkov a pomníkov významných osobností. Napríklad pomníky botanika Ľudovíta Holubyho na cintoríne v Pezinku a doktora Pavla Blaha v Skalici, náhrobok Svetozára Hurbana Vajanského v Martine, hrobku rodiny Makovických v Ružomberku.
Jeho posledným realizovaným dielom tohto druhu bol pomník obetiam v Kremničke.
Čestný doktorát a titul národného umelca
Za mnohostranné zásluhy a projekty mu bratislavská Univerzita Komenského udelila v roku 1938 čestný doktorát. V roku 1946 Jurkovičovi ako prvému architektovi udelili aj titul národný umelec.
Architekt Dušan Samuel Jurkovič, v ktorého dielach sa spojila elegancia starých čias s víziou budúcnosti zomrel 21. decembra 1947 v Bratislave.
Vtedajší slovenský prezident Ivan Gašparovič udelil architektovi Dušanovi Samuelovi Jurkovičovi 1. januára 2007 najvyššie štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy in memoriam. Na jeho počesť sa od roku 1964 udeľuje Cena Dušana Jurkoviča.
Reprezentačná publikácia s názvom Architekt Dušan Samuel Jurkovič autorky Dany Bořutovej prišla na slovenský knižný trh v novembri 2010. Podáva doposiaľ najúplnejší pohľad na zakladateľa modernej slovenskej architektúry.
Začiatkom júla 2018 pripravila mincovňa v Kremnici striebornú mincu venovanú 150. výročiu narodenia architekta Dušana Samuela Jurkoviča.
