Bulharský parlament v stredu (14. 12.) v hlasovaní nepodporil vládu, ktorú navrhli stredopravá koalícia politických strán Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) a Zväz demokratických síl (SDS) s cieľom vyriešiť rok trvajúcu patovú situáciu. Informovala agentúra AP.
Prezident republiky Rumen Radev 5. decembra poveril zložením vlády neurochirurga Nikolaja Gabrovského. Jeho vládu v stredajšom hlasovaní podporilo len 113 poslancov z 240-členného Národného zhromaždenia a 125 ju odmietlo.
Koalícia GERB a SDS bola najúspešnejšia v októbrových voľbách, získala však len 67 kresiel v parlamente. Predseda strany Bojko Borisov, ktorý bol premiérom v rokoch 2009 až 2021, nebol zostavením vlády poverený. Borisovovi uškodili verejné obvinenia z korupcie a prepojenia na oligarchov, ktoré boli príčinou protestov, píše AP.
Politológovia tvrdili, že Borisovova strana by sa mohla na čele vlády udržať, ak by za premiéra navrhla nestraníckeho kandidáta – čím preukáže flexibilitu a pripravenosť na dialóg s prípadnými partnermi pri zostavovaní vlády. Nedostatok spojencov v parlamente však zmaril pokus o potvrdenie Grabovského vo funkcii, píše AP.
Prezident teraz v súlade s bulharskou ústavou musí poverením vlády poveriť druhé najväčšie zoskupenie v parlamente, ktorým je reformistická strana Pokračujeme v zmene (PP) ďalšieho expremiéra Kirila Petkova. V prípade, že Petkov neuspeje, príde na rad tretia najpočetnejšia strana v parlamente. Ak sa ani tej nepodarí zostaviť vládu, Radev zvolá predčasné voľby – už piate za obdobie dvoch rokov.
Experti vyjadrili obavy, že pretrvávajúca patová situácia by mohla ohroziť využívanie fondov z EÚ v rámci národného plánu na obnovu, alebo dokonca až plánovaný vstup Bulharska do eurozóny. Táto balkánska krajina by tak mala urobiť 1. januára 2024.
