Rekonštrukcia, demisia, vyslovenie dôvery či nedôvery alebo skrátenie volebného obdobia. Slovensko si za necelých 30 rokov samostatnosti prešlo viacerými politickými krízami. No Eduard Heger (OĽANO) sa môže stať len druhým premiérom, ktorému parlament vysloví nedôveru.
Tým prvým – a nateraz posledným – je Vladimír Mečiar. Avšak aj Mikuláša Dzurindu, Ivetu Radičovú, Roberta Fica a Igora Matoviča spája okrem toho, že sedeli v premiérskom kresle aj to, že ho museli predčasne opustiť.
Téme sa v Rádiožurnále v Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Lukáš Füle.
Mečiarovi vyslovil parlament nedôveru po prezidentovej správe o stave republiky. Mikuláš Dzurinda vládol o niekoľko mesiacov kratšie, lebo si poslanci skrátili volebné obdobie. Iveta Radičová neúspešne spojila hlasovanie o eurovale s vyslovením dôvery vláde. Matoviča (OĽANO) a Roberta Fica (Smer-SD) k podaniu demisií mali dotlačiť koaliční partneri.
Ak parlament vysloví nedôveru Hegerovi, rozhodujúce slovo bude mať prezidentka Zuzana Čaputová.
„Hlava štátu by vládu odvolala a poverila by ju vykonávaním jej pôsobnosti až do vymenovania novej vlády. Takáto vláda, ktorej bola vyslovená nedôvera, by mala len obmedzené právomoci. Pričom v niektorých prípadoch by na ich výkon potrebovala dokonca predchádzajúci súhlas hlavy štátu,“ ozrejmil Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva Univerzity Komenského.
Prezidentka by tak členom vlády napríklad musela odobriť zahraničné pracovné cesty či schvaľovať vymenúvanie alebo odvolávanie vysokých štátnych funkcionárov.
Nová koalícia s SaS?
Politológ z Univerzity Svätých Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Lenč si myslí, že po páde vlády Hegera je pravdepodobnosť vzniku novej koalície s SaS mimoriadne nízka.
„V tomto prípade som k tomu veľmi skeptický. Je to istým spôsobom déja vu v prípade postojov strany SaS, ktorá sa takýmto spôsobom v úvodzovkách hlásila do služby už v prípade hlasovania o návrhu o odvolanie ministra financií. A vtedy vieme, ako to dopadlo,“ uviedol.
Po páde vlády tak bude musieť zasiahnuť prezidentka. Či už ponechaním vlády Hegera s obmedzenými právomocami alebo zostavením inej, čo ale Čaputová zatiaľ odmieta.
Podľa Bujňáka by to v zmysle ústavy ani nebolo správne, keďže jej povinnosťou je zabezpečenie riadneho chodu ústavných orgánov. Menovanie novej vlády bez parlamentnej väčšiny problém nerieši.
Ak by sa však politici nevedeli zhodnúť na predčasných voľbách a zároveň by vládla vláda bez dôvery, pre prezidentku vzniká priestor na takýto krok.
„Pokiaľ by takejto vláde neprechádzalo nič v parlamente, to znamená, že by vôbec nedokázala presadzovať ani žiadne návrhy zákonov, tak to nemôžeme považovať za riadny chod ústavného orgánu. Potom si myslím, že by bolo v takej situácii na mieste vymenovať novú vládu,“ dodal.
Kľúčové tak bude, či sa politici budú vedieť po páde vlády dohodnúť na predčasných voľbách. Potrebujú na to zmeniť ústavu a neskôr uznesením skrátiť volebné obdobie. Na to je potrebná ústavná väčšina, ktorá zatiaľ v parlamente neexistuje.
