Po štvrtkovom (15. 12.) vyslovení nedôvery vláde Eduarda Hegera (OĽANO) nasledujú povinné ústavné akty. V piatok (16. 12.) popoludní prezidentka Zuzana Čaputová oficiálne vládu odvolá a zároveň ju dočasne poverí vykonávaním funkcie v obmedzenom rozsahu.
Predseda národnej rady Boris Kollár (Sme rodina) sa chce s parlamentnými stranami čo najskôr dohodnúť na termíne predčasných volieb. Podľa neho by mohli byť ešte pred letom. Odborníci sa zhodujú, že súčasný kabinet povedie krajinu až do predčasných volieb. Téme sa v Rádiožurnále v Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Lukáš Dzivý.
Len niekoľko hodín potom ako parlament vyslovil nedôveru vláde sa spúšťa povinný kolotoč. Prvý krok, a teda odvolanie kabinetu prezidentkou Zuzanou Čaputovou, prebehne popoludní. Následne ohlási ďalší postup. Podľa ústavného právnika Radoslava Procházku, vláda bude mať napriek tomu svoje povinnosti a nebude len svietiť a kúriť.
„Nesedí to úplne tak, že tá vláda je úplne v rukách hlavy štátu. Týka sa to len niektorých vecí aj banálnych, aj dôležitých,“ poznamenal.
Vládny kabinet tak aj naďalej bude môcť prijímať zákony, schvaľovať nariadenia vlády, či v prípade núdze vyhlásiť vojnový, výnimočný alebo núdzový stav. Vláda v demisii však nemôže rozhodovať napríklad o zásadných hospodárskych a sociálnych opatreniach či o otázkach vnútornej a zahraničnej politiky krajiny.
Procházka si myslí, že kabinet Eduarda Hegera by tak mohol pokračovať až do prípadných predčasných volieb, ak príde rozhodnutie o termíne v horizonte piatich až šiestich mesiacov.
Expremiérka Iveta Radičová pripomenula, že najprv národná rada musí zmeniť ústavu. Na to budú potrebovať 90 hlasov poslancov v parlamente. Následne budú musieť riešiť vypísanie a dohody termínu predčasných volieb.
Upozornila, že zákon jasne definuje po koľkých dňoch môžu byť predčasné voľby. „Od zmeny ústavy k voľbám musí ubehnúť lehota 110 dní, takže teoreticky najbližší termín, pokiaľ by teraz zmenili ústavu, by mohol byť marec-apríl,“ vysvetlila Radičová.
