Bývalý afganský prezident Hámid Karzaj, ktorý sa narodil 24. decembra 1957, sa moci vo svojej krajine ujal najskôr ako premiér na konci roka 2001, keď zvrhli vládu Talibanu. Potom ho raz volebným zhromaždením a dvakrát v priamych voľbách zvolili za prezidenta, ktorým bol do roku 2014.
Karzaj si vydobyl veľké uznanie vo svete a podporu prevažne zo Spojených štátov. Celý čas sa však musel potýkať s násilím zo strany radikálov, korupciou a obchodom s drogami.
Hámid Karzaj sa narodil v Kandaháre, študoval politológiu v Kábule a potom v Indii, kde neskôr pôsobil na univerzite v meste Simla. Keď Sovietsky zväz vpadol do Afganistanu, emigroval do USA, kde úspešne podnikal.
Po páde prosovietskeho režimu sa vrátil do vlasti a v rokoch 1992 až 1994 bol vo vláde mudžáhidov námestníkom ministra zahraničia. Z vlády odišiel pre frakčné boje a plienenie Kábulu. Po nástupe Talibanu odmietol ponúkanú diplomatickú funkciu a s rodinou žil v Pakistane, odkiaľ s otcom viedol kampaň proti Talibanu.
V lete 2001 pricestoval tajne do Afganistanu a snažil sa získať podporu kmeňových náčelníkov pre vytvorenie mnohonárodnostnej vlády. Podieľal sa na riadení tajných operácií proti hnutiu Taliban.
V októbri 2001 spustili USA a Spojené kráľovstvo v rámci protiteroristickej operácie Trvalá sloboda útok na Afganistan, ktorý bol reakciou na septembrové útoky na New York a Washington spáchané organizáciou al-Káida, ktorá mala základňu práve v Afganistane.
Vládu Talibanu zvrhli v novembri toho istého roku, hnutie opustilo Kábul, prísahu zložila nová dočasná vláda, na čelo ktorej sa postavil Karzaj. Za prezidenta ho zvolili na jar 2002.
Kritika USA
V posledných rokoch svojho prezidentského mandátu Karzaj ostro odsudzoval USA za smrť civilistov pri leteckých útokoch NATO a za zadržiavanie afganských extrémistov bez súdu.
Kríza vo vzájomných vzťahoch vyvrcholila, keď odmietol podpísať bezpečnostnú zmluvu s USA, ktorá by Američanom umožnila zostať v Afganistane po stiahnutí medzinárodných bojových jednotiek na konci roka 2014.
Vo svojom rozlúčkovom prejave potom zvalil na USA vinu za dlhú vojnu v Afganistane. Vyhlásil, že Washington si nikdy neželal, aby na afganskom území zavládol mier. Podpis kľúčových dohôd umožnil až nástupca Karzaja Ašraf Ghaní.
Politik, ktorý svojím vyberaným módnym štýlom okúsil západných módnych návrhárov, prežil niekoľko pokusov o atentát. V roku 2014 po ňom bolo pomenované medzinárodné letisko v Kábule.
