Viac ako dve miliardy kresťanov v rôznych častiach sveta začínajú v sobotu (24. 12.) sláviť Vianoce. V predvečer veľkého sviatku, Narodenia Pána (25. 12.), si pripomínajú narodenie Ježiša ako chudobného dieťaťa v Betleheme, jeho vstup do dejín ľudstva, ktorému priniesol spásu.
Mnohé kresťanské rodiny na Slovensku dodržiavajú na Štedrý deň pôst ako vyjadrenie pokory a úcty malému Ježiškovi, ktorý prišiel na svet. Slávnostná štedrovečerná večera, ktorej súčasťou bývajú oblátky s medom, diétna polievka a ryba, symbolizuje jednotu rodiny. A tá by sa pri spoločnom stole mala stretávať celý nasledujúci rok.
Katolíci slávia v sobotu popoludní a večer vigíliu sviatku Narodenia Pána. Neodmysliteľnou súčasťou Štedrého večera v rímskokatolíckych kostoloch sú polnočné omše.
Spievajú sa počas nich slovenské koledy a vianočné piesne vrátane svetoznámej rakúskej melódie Tichá noc, svätá noc, ktorú skomponoval v roku 1818 organista Franz Xaver Gruber v malej rakúskej dedinke.
Skoršie polnočné omše
Na mnohých miestach sa konajú aj tzv. skoršie „polnočné omše“, napríklad už o 22.00 h, na ktorých sa zúčastňujú rodiny s deťmi a starší ľudia. V kostoloch a domácnostiach veriacich nechýbajú betlehemy. Ani vyzdobené a rozžiarené vianočné stromčeky.
V gréckokatolíckej cirkvi sa nekonajú polnočné omše, ale slávi sa v neskorších večerných hodinách Veľké povečerie (asi o 22.00 h). V evanjelických chrámoch sú na Štedrý deň popoludní a večer slávnostné štedrovečerné služby Božie.
Slávnostné bohoslužby sa konajú aj v reformovanej kresťanskej cirkvi a iných kresťanských chrámoch.
Pravoslávni veriaci na Slovensku, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, budú sláviť Štedrý deň a Štedrý večer 6. januára 2023.
