Počet ľudí bez práce v lete medziročne klesol pod 168 000 osôb. V piatok (2. 12.) o tom informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Ubudlo ľudí bez práce v preddôchodkovom veku a mladých vo veku od 25 do 34 rokov. Celkový počet nezamestnaných klesol vo všetkých regiónoch.
Počet nezamestnaných v priebehu tretieho štvrťroku medziročne klesol o 10,6 percenta a dosiahol 167 900 osôb. Nezamestnaných tak ubúdalo už piaty štvrťrok za sebou.
Krátkodobá a dlhodobá nezamestnanosť
Väčšinu spomedzi nezamestnaných, takmer 111 000 osôb, tvorili ľudia bez práce jeden rok a viac. Medziročne ich počet vzrástol o desatinu a ich podiel spomedzi nezamestnaných dosiahol 66,1 percenta.
„Krátkodobá nezamestnanosť medziročne klesla o štvrtinu na 57 100 osôb. Ide o ľudí, ktorí boli bez práce kratšie než 12 mesiacov,“ dodal ŠÚ SR.
Úbytok nezamestnaných sa medziročne prejavil vo všetkých vekových skupinách. Spomedzi početnejších vekových kategórií najvýraznejšie poklesy zaznamenal ŠÚ SR v skupine ľudí vo veku od 55 do 59 rokov, a to až o tretinu. V kategórii ľudí vo veku 25 až 34 rokov ubudlo takmer 15 percent nezamestnaných osôb.
Z pohľadu ekonomickej činnosti posledného zamestnávateľa najviac osôb naposledy pracovalo v priemysle, obchode a v stavebníctve. Viac než 29 percent nezamestnaných (49 300 osôb) boli ľudia, ktorí zatiaľ nikdy nepracovali. Do tejto skupiny patria aj absolventi škôl.
Najviac nezamestnaných je stále v Prešovskom kraji
Počet nezamestnaných v treťom štvrťroku medziročne klesol vo všetkých krajoch Slovenska. Najviac nezamestnaných ubudlo v Trnavskom kraji (úbytok o 33,4 percenta) a v Žilinskom kraji (o 27,5 percenta).
Naopak, najviac nezamestnaných bolo naďalej v Prešovskom (vyše 40 000 ľudí), Košickom (vyše 34 000 ľudí) a Banskobystrickom kraji (takmer 33 000 ľudí).
Najvyššia miera nezamestnanosti pretrvávala v Banskobystrickom a Prešovskom kraji, kde sa pohybovala okolo úrovne 10 percent. V Košickom kraji dosiahla 9 percent.
Naopak, najnižšiu mieru nezamestnanosti zaznamenal ŠÚ SR v Bratislavskom kraji (2,1 percenta). Za ním nasledovali Trenčiansky a Žilinský kraj s hodnotou pod 4 percentá.
Zamestnanosť mierne stúpla
Počet pracujúcich medziročne vzrástol v 10 z 18 odvetví ekonomiky, ktoré ŠÚ SR sledoval. Pozitívnu bilanciu podporil najmä nárast počtu pracujúcich ľudí v službách dobiehajúcich dopady pandémie. Vo výrobných odvetviach zamestnanosť klesla, čo ovplyvnil najmä pokles v najpočetnejšom odvetví ekonomiky v priemysle.
Zamestnanosť v treťom štvrťroku 2022 medziročne vzrástla o 1 percento. Počet pracujúcich dosiahol viac ako 2,61 milióna osôb. „Rast pokračoval už piaty štvrťrok za sebou. Celková zamestnanosť sa oproti predchádzajúcemu štvrťroku znížila o 0,3 percenta,“ dodal ŠÚ SR.
Spomedzi troch výrobných odvetví počet pracovníkov vzrástol len v stavebníctve o 5,3 percenta. V priemysle, ktorý zamestnáva najviac pracujúcich, počas leta pracovalo takmer 675 000 osôb. Ich počet medziročne klesol o 4,5 percenta.
Služby, najviac poškodené dôsledkami dvojročnej pandémie, naďalej medziročne zvyšovali počet pracujúcich. Pribudlo v nich takmer 46 000 pracovníkov (nárast o 2,9 percenta). Služby tak dávali prácu približne 1,69 milióna ľuďom (takmer 62 percent zo všetkých pracujúcich).
Najvyššia zamestnanosť je v Bratislavskom kraji
Z regionálneho hľadiska vzrástla zamestnanosť v štyroch z ôsmich krajov. Najvýraznejšie v Bratislavskom kraji takmer o 12 percent. Okolo 1 percenta zvýšili počet pracujúcich aj Žilinský, Košický a Trnavský kraj.
V ďalších štyroch krajoch zamestnanosť medziročne klesala v rozmedzí od 1 percenta po 4 percentá, najvýraznejšie v Trenčianskom kraji.
Najnižšiu mieru zamestnanosti má dlhodobo Prešovský kraj (71,6 percenta). Naopak, Bratislavský kraj ako jediný zo všetkých prekročil 85-percentnú mieru zamestnanosti.