Na hlavný obsah

Voľby 2024

Oficiálne výsledky Eurovolieb 2024 na Slovensku

Eurovoľby

Podľa prieskumu podporuje mier na Ukrajine 55 % Rusov, za pokračovanie vojny je ich 25 %

Počet stúpencov mieru sa zdvojnásobil.

Podľa prieskumu podporuje mier na Ukrajine 55 % Rusov, za pokračovanie vojny je ich 25 %
Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Pre rokovanie s Ukrajinou je 55 % Rusov, pre pokračovanie vojny len 25 %, napísal v stredu (1. 12.) spravodajský server Meduza o výsledkoch neverejného prieskumu verejnej mienky, vykonaného na zákazku Kremľa.

Súčasne portál pripustil, že Kremeľ, ktorý nie je ochotný robiť ústupky a nemieni sa vzdať zabraného územia Ukrajiny, sa sotva bude pozerať na názor účastníkov prieskumu. Väčší vplyv skôr bude mať ďalší priebeh vojny.

„Počet stúpencov mieru sa počas pol roka zdvojnásobil,“ napísal server o hlavnom poznatku z prieskumu, ktorý podľa portálu uskutočnil úrad FSO, ktorý sa stará o prezidentovu ochranu. Za obrat v názoroch ruskej verejnosti môže séria porážok na ukrajinskom bojisku a nepopulárna mobilizácia, ktorú Kremeľ podnikol na doplnenie jednotiek preriedených stratami.

Získané čísla zodpovedajú poznatkom z októbrového prieskumu nezávislého strediska Levada, podľa ktorého sa za mierové rokovania vyslovilo 57 % opýtaných, zatiaľ čo za vojnu 27 percent.

Podľa prieskumov FSO sa postoj Rusov k vojne prudko zhoršil v poslednom čase. Ešte v júli prieskumy tvrdili, že mier s Ukrajinou žiada len 30 % Rusov.

Pre tento stavu chcú úrady obmedziť počet verejných prieskumov zaoberajúcich sa postojmi Rusov k vojne, píše Meduza s odvolaním sa na dva nemenované zdroje blízke prezidentskej kancelárii. Predtým tieto prieskumy pravidelne vykonávala štátna agentúra VCIOM. „Namerať sa dá teraz všeličo, a tak je lepšie to nerobiť,“ vysvetlil zdroj.

Zavážila mobilizácia

Počet prívržencov mierových rokovaní začal podľa riaditeľa Levady Denisa Volkova rýchlo rásť po vyhlásení mobilizácie 21. septembra: „Ide o neochotu občanov osobne sa zapojiť do bojov,“ vysvetľoval Volkov, podľa ktorého bola podpora vojny od začiatku síce vysoká, ale „deklaratívna“.

Ľudia tu pokladali vojnu za niečo, čo sa ich osobne netýka. Po mobilizácii však osobné ohrozenie vzrástlo a ľudia zatúžili po mierových rozhovoroch. Väčšina to však podľa Volkova ponecháva na rozhodnutí úradov v štýle „my by sme to chceli, ale rozhodnú oni“.

Sociológ Grigorij Judin tiež spojil rast počtu stúpencov mierových rokovaní s mobilizáciou, ktorá pre Rusov znamenala rozbitie doterajšieho všedného života a priniesla pocit ohrozenia. V prospech mierových rokovaní hovorí tiež „strata viery vo víťazstvo pre porážky na fronte a absenciu presvedčivej teórie, ako by mohlo Rusko vyhrať“.

Sociológ však pripúšťa, že mnoho Rusov si od rokovania sľubuje legalizáciu anexie ukrajinských území, a tým aj bezpečnosť Ruska.

Protivojnové protesty?

Judin nevylúčil, že nespokojnosť s priebehom vojny by mohla onedlho vyústiť v protivojnové protesty. „Protesty nevznikajú preto, že si ľudia niečo myslia, ale preto, že vznikajú podmienky, ktoré ich umožňujú. Protestný potenciál je v Rusku beztak vysoký. Keď sa možnosti objavia, budú protesty. Možno nebudeme musieť dlho čakať,“ povedal Judin.

Úrady podľa kremeľských zdrojov neveria, že zakrátko vypuknú v Rusku masové protivojnové demonštrácie. Pre každý prípad „je lepšie situáciu nehrotiť a zbytočne nedráždiť ľudí“. Štátne a prokremeľské médiá tak dostali pokyn príliš nerozmazávať vojnu a radšej sa zamerať na „pozitívnejšie témy“.

Dynamika postojov Rusov k vojne sotva prinúti režim k skutočnému rokovaniu s Ukrajinou, súdi politológ Vladimir Gelman. Moskva podľa neho nie je ochotná robiť ústupky. Perspektíva mierových rozhovorov závisí skôr od ďalšieho priebehu bojov, ako od názoru účastníkov prieskumov verejnej mienky.

Ruský prezident Vladimir Putin podľa serveru, ktorý teraz funguje v lotyšskom exile, nie je pripravený vzdať sa nárokov na ukrajinské územie a narážkami na rokovania sa len snaží získať čas na prípravu novej ofenzívy. A tak bude v zime možno „nová vlna mobilizácie“, aj keď nikto nevie, aká masová bude.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet