Poľsko sa pre nesúhlas s globálnou firemnou daňou rozhodlo zablokovať konečné schválenie balíka návrhov Európskej únie. Ten obsahuje aj 18 miliárd eur pomoci Ukrajine. Vláda vo Varšave na prvý raz nepripojila svoj podpis k sade návrhov. Tú predtým pre spor o vlastné dotácie z únijných fondov blokovalo Maďarsko.
České predsedníctvo EÚ podľa diplomatických zdrojov predĺžilo lehotu na schválenie balíka zo stredy do dneška. Štáty sa podľa diplomatov zatiaľ nedohodli ani na novom balíku sankcií proti Rusku, kde má svoje požiadavky okrem iných aj Poľsko.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki vo štvrtok (15. 12.) označil spojenie dane a pomoci Ukrajine za pokus o vydieranie. Ostatní šéfovia štátov a vlád krajín EÚ vrátane českého premiéra Petra Fialu sa ho zrejme na štvrtkovom samite pokúsia presvedčiť k podpore návrhu. Zároveň sa usilujú o to, aby počas vrcholnej schôdzky veľvyslanci pri paralelnom rokovaní dosiahli dohodu o nových sankciách.
České predsedníctvo tento týždeň dorokovalo zhodu na podpore Ukrajiny a zavedenie minimálnej 15-percentnej dane pre veľké nadnárodné firmy. Maďarsko oba návrhy blokovalo počas rokovaní o unijných peniazoch, o ktoré mohlo prísť pre problémy s právnym štátom.
Česko preto spojilo všetky návrhy do balíka a ostatné krajiny nakoniec uzavreli s Budapešťou kompromis, znížili zmrazenú sumu z kohéznych fondov a odblokovali peniaze z mimoriadneho fondu obnovy. Po tom, čo 26 krajín vrátane Maďarska kompromis v stredu formálne potvrdilo, čaká zatiaľ únia márne na súhlas Varšavy.
„Spojenie pomoci Ukrajine s takou vzdialenou a úplne odlišnou témou, akou je firemná daň, nie je nutné. Je to omyl a pokus o vydieranie,“ vyhlásil pri príchode na schôdzku únijných lídrov Morawiecki.
Odmietavý postoj už na jar
Poľská vláda, ktorej predtým rovnako ako Maďarsku Európska komisia odmietala pre spor o nezávislosť justície schváliť plán potrebný na čerpanie z fondu obnovy, sa k firemnej dani stavala odmietavo už na jar. Potom však komisia plán podporila a návrh dane počas jesene vetovalo len Maďarsko.
„Poľsko sa vrátilo k tomu, čo tvrdilo skôr, a my sme tam, kde sme boli s Maďarskom,“ pripustil pred novinármi jeden z únijných diplomatov.
Varšava odôvodňovala svoj nesúhlas podobne ako predtým Budapešť. A to tým, že by sa EÚ nemala k dani prihlásiť skôr, ako bude jasné, či sa ku globálnemu systému pripoja všetky krajiny vrátane kľúčových Spojených štátov.
Poľsko má zo spomínaného fondu dostať dotácie 23,9 miliardy eur, ďalších takmer 12 miliárd eur potom vo forme výhodných úverov. Zatiaľ sa však nedočkalo výplaty peňazí, ktorá je podmienená ďalšími reformnými krokmi v oblasti súdnictva.
Morawiecki v stredu vyzval EK, aby Varšave peniaze prestala blokovať. Premiér sa zároveň pokúsil prejavom v poľskom zákonodarnom zbore presadiť dodatky k justičným zákonom. A to okrem iného k norme o disciplinárnom poriadku poľského najvyššieho súdu, ktorá je jedným z predmetov sporu s Bruselom.
Poľská vláda predložila návrhy, ktoré majú vyjsť v ústrety námietkam Komisie. Medzi zákonodarcami však zatiaľ nebola zhoda na ich rýchlom prijatí.
Z Varšavy okrem firemnej dane znie nespokojnosť aj s vývojom okolo deviateho balíka sankcií proti Rusku.
Maďarsko, ktorého premiér Viktor Orbán má blízko k ruskému lídrovi Vladimirovi Putinovi, sa podľa diplomatov pokúša zo zoznamu takmer dvesto mien odstrániť troch členov ruskej vlády.
S tým Poľsko nesúhlasí a podľa diplomatických zdrojov hrozí neschválením celého balíka. Ten okrem toho blokujú požiadavky ďalších krajín, ktoré chcú v záujme dostatku potravín pre mimoeurópske štáty zabezpečiť, aby sa sankcie EÚ nijako nedotýkali vývozu ruských obilnín a hnojív.
