Súčasná 15-percentná inflácia sa už prejavila na úsporách obyvateľov. Kým počas pandémie počet ľudí, ktorí si začali uvedomovať dôležitosť finančnej rezervy, stúpol, tento rok suma, ktorú si Slováci mesačne odkladajú, mierne klesla.
Téme sa v Rádiožurnále v Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Štefánia Kačalková.
Slováci sporia tradične na sporiacich účtoch. Podľa prieskumu agentúry IMAS vysoké percento z nich chce mať peniaze v rezerve.
„Až 84 percent Slovákov uviedlo, že je pre nich dôležité mať vytvorenú nejakú finančnú rezervu. Už tradične prikladajú sporeniu vyššiu váhu ženy (asi 88 percent) než muži (asi 80 percent),“ uviedol analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Podľa prieskumu si sporia najmä mladší ľudia vo veku od 18 do 35 rokov. Suma, ktorú si vedia mesačne odložiť, však pre vyššiu infláciu klesá.
„Zatiaľ čo v uplynulom roku dokázali Slováci v priemere odložiť asi 123 eur mesačne, v tomto roku je to 117 eur. Rastúce ceny v obchodoch totiž uberajú čoraz väčší podiel z príjmov. Na odloženie tak zostáva nižšia čiastka,“ dodal Horňák.
Ušetriť sa dá aj pri nákupe potravín
Tradičné stavebné sporenie či vkladné knižky podľa odborníkov nahrádzajú modernejšie formy. Napríklad investovanie do fondov či kryptomien. Ušetriť sa dá aj inak. A to napríklad pri potravinách, ktoré zdraželi o takmer štvrtinu.
„Aktuálne sú potraviny medziročne drahšie o 28 percent. To v praxi znamená, že keď sme vlani urobili nákup potravín za 100 eur, teraz nás ten istý nákup vychádza na 128 eur,“ vysvetlila analytička WOOD & Company Eva Sadovská. Aj preto Slováci siahajú po lacnejších potravinách.
Analytička zdôrazňuje, že ďalšou možnosťou ako ušetriť, je neplytvať. „Na jedného obyvateľa Slovenska pripadá až 100 kilogramov potravinového odpadu. To v prepočte zodpovedá 100 až 150 eur, ktoré takto ročne vyhodíme do smetných nádob,“ dodala.
V podiele finančného majetku na bežných účtoch a konzervatívnych produktoch sú Slováci tretí v rámci OECD. V čase dvojcifernej inflácie im tak ich úspory výrazne klesajú.
