Ak prijmeme neľudskosť Ruska ako niečo normálne, umožníme tým víťazstvo takzvaného „ruského sveta“. Ten znamená brutalitu, agresiu, vojnu, chudobu a smrť. Na rokovaní ministrov zahraničia členských krajín Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v poľskej Lodži to dnes podľa agentúry PAP povedal poľský prezident Andrzej Duda.
Ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba podľa agentúry AFP vyzval Západ, aby uvalil sankcie na ruský priemysel vyrábajúci rakety a strely s plochou dráhou letu. Tie vážne poškodili ukrajinskú energetiku a ponorili do tmy celé regióny, vrátane Kyjeva.
Kritické poznámky na adresu hostiteľov, ktorí na rokovania v Lodži nevpustili ruského ministra zahraničia, predniesli podľa agentúry AP zástupca Bieloruska aj šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.
Poľský prezident povedal, že terajšia ruská invázia na Ukrajinu je prvým takýmto vojnovým aktom v Európe od 2. svetovej vojny. „Prvýkrát od 2. svetovej vojny sme konfrontovaní s tak otvoreným ozbrojeným útokom na princípy, ktoré sme všetci prijali, aby sme predišli ďalšej vojne v Európe,“ vyhlásil Duda.
Dnešné Rusko je podľa neho „zločinecký štát, ktorého politiku nemožno tolerovať a ktorého slovám nemožno veriť“.
K pokračujúcemu ničeniu civilnej infraštruktúry na Ukrajine prezident podľa PAP poznamenal, že medzinárodné spoločenstvo „by nemalo akceptovať zámerné vyhladzovanie civilného obyvateľstva“.
Antihodnoty?
Ruská politika je podľa neho založená na „antihodnotách“, proti ktorým európske krajiny spojili sily. A to, aby vytvorili Európu, v ktorej sú „rešpektované sloboda jednotlivca a ľudský život“. Uznanie toho, čo Rusko na Ukrajine dobylo, by otvorilo cestu k veľkej vojne, varoval.
„Zhodli sme sa, že totálna vojna (Ruska) proti Ukrajine vyžaduje totálnu podporu Ukrajiny,“ uviedol Kuleba po rokovaní so šéfom únijnej diplomacie Josepom Borrellom. Ukrajinský minister žiadal sankcie proti ruskému raketovému priemyslu.
Agentúra AFP pripomenula, že EÚ už zakázala vyvážať do Ruska zbrane, muníciu a výrobky a technológie dvojakého použitia, teda na civilné a vojenské účely, ktoré by mohli posilniť ruské zbrojenie.
„Rusko svojou barbarskou a imperialistickou inváziou na Ukrajinu porušilo prakticky všetky zásady OBSE,“ povedal agentúre PAP šéf českej diplomacie Jan Lipavský. Ocenil Poľsko, že ako predsedajúca krajina organizácie bola schopná aj za takýchto okolností rokovania desiatok ministrov zahraničia v Lodži usporiadať.
„Napriek postoju Ruska musíme pokračovať v tejto činnosti (OBSE) a využívať všetok tvorivý potenciál, akokoľvek sa to zdá čoraz ťažšie,“ dodal.
Lipavský sa na okraji rokovania stretol s námestníčkou amerického ministra zahraničia Victoriou Nulandovou. S ňou rokoval o pomoci Ukrajine. Ako aj o zriadení osobitného tribunálu, ktorý by súdil zločiny spáchané počas ruskej agresie na Ukrajine.
Podľa ministrovho twitteru sa v Lodži stretol tiež s Borrellom a svojimi náprotivkami z Azerbajdžanu, Británie, Srbska a Švédska. Českej televízii minister povedal, že sa zišiel tiež s arménskym kolegom a ministrom Kulebou. Ten mu odovzdal vyznamenanie od ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Víza pre Lavrovova
Poľsko odmietlo vydať víza ruskému ministrovi zahraničia Sergejovi Lavrovovi, pretože sa naňho vzťahujú sankcie EÚ. Lavrov z Moskvy odkázal, že OBSE je úplne v područí Západu, stráca na dôležitosti a bezpečnosti v Európe sa rozpadá.
„Západ robí presne to, čomu sa založením OBSE snažil predísť. Kopú priekopy, ktoré rozdeľujú. Kde sa kope, môže byť niekto pochovaný,“ vyhlásil.
Väčšina štátov dala Rusku jasne najavo, že stojí pri Ukrajine, na strane európskeho poriadku a medzinárodného práva. Zdôraznila to šéfka nemeckej diplomacie Annalena Baerbocková v Lodži podľa agentúry DPA.
Vylúčenie Lavrova odsúdil bieloruský veľvyslanec pri OBSE Andrej Dapkjunas, podľa ktorého takýto krok organizáciu „zabíja“. S odvolaním sa na poznámky, ktoré podľa neho pripravil minister zahraničia Uladzimir Maká pred sobotňajším (26. 11.) úmrtím, obvinil Západ z rozvracania európskej bezpečnosti tým, čo podľa agentúry AP nazval „nespravodlivou izoláciou Ruska a Bieloruska“.
Maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó podľa AP tiež vytkol Poľsku vylúčenie Lavrova. „Komunikačné kanály musia zostať zachované,“ zdôraznil Szijjártó. Podľa ktorého je zachovanie komunikácie potrebné pre nastolenie mieru na Ukrajine.
Minister sa podľa AP vyhol tomu, aby vymenoval Rusko. Podľa agentúry TASS spomenul nedávny incident s dopadom zrejme ukrajinskej rakety na poľské územie. To podľa ministra mohol byť „prvý krok k tretej svetovej vojne“, ak by poľské vedenie neprejavilo zdržanlivosť a zodpovednosť. Kritizoval však iných politikov a novinárov za „uponáhľané súdy“ (ohľadom pôvodu rakety).
Kým Minsk je najbližším spojencom Moskvy a poskytol jej k útoku proti Ukrajine svoje územie a základne. Budapešť je spojencom Poľska, ale súčasne udržiava úzke ekonomické a aj diplomatické vzťahy s Ruskom.
