Bola prvá žena, ktorú na Slovensku ordinovali za farárku Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV). Patrila k tým slovenským duchovným, ktorých postihlo prenasledovanie a väzenie komunistickým režimom. S podlomeným zdravím sa dožila rehabilitácie. Od narodenia Dariny Bancíkovej uplynulo v sobotu (31. 12.) 100 rokov.
Darina Bancíková sa narodila 31. decembra 1922 v Kokave nad Rimavicou. Jej starým otcom bol evanjelický kňaz Samuel Bancík (1857-1925). V rokoch 1933 – 1941 študovala na Evanjelickej ľudovej škole, Reformnom reálnom gymnáziu v Martine a dievčenskom gymnáziu v Žiline, kde napokon zmaturovala.
V zimnom semestri roku 1941 sa ako jediná žena zapísala na Evanjelickú bohosloveckú fakultu Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Zároveň študovala latinčinu a filozofiu na Filozofickej fakulte UK.
V novembri roku 1945 získala titul Theologie Baccalaureatus (ThB.) a v decembri toho istého roku zložila katechétsku skúšku aj skúšku spôsobilosti stredoškolských profesorov náboženstva.
Vyučovala náboženstvo
Ordinácia žien v ECAV však ešte v tom čase nebola možná, tak Bancíková vyučovala náboženstvo na štátnom dievčenskom gymnáziu v Banskej Bystrici. Od roku 1946 pracovala ako lektorka a korektorka vo vydavateľstve Tranoscius v Liptovskom Mikuláši a v tom istom roku sa stala vedúcou Evanjelickej tlačovej kancelárie Tranoscia.
Popri tom stále vyučovala náboženstvo na gymnáziu, učiteľskej akadémii a tiež na Obchodnej škole v Liptovskom Mikuláši. V roku 1948 zložila profesorské skúšky z náboženstva a stala sa predsedníčkou Združenia evanjelickej mládeže v Liptovskom Mikuláši.
Po intenzívnych diskusiách v ECAV Generálny konvent schválil 24. apríla 1951 Štatút o ordinácii žien a ich ustanovení do kňazskej služby. Ešte v tom istom roku – 15. júla 1951 – ordinovali Darinu Bancíkovú za farárku v evanjelickom kostole v Tisovci.
Po ordinácii pôsobila ako kaplánka v Liptovskom Mikuláši (1951 – 1954), v Starej Turej (1954 – 1956) a Lučenci. Neskôr bola farárkou v Dolných Salibách (1958) a Drienove (1959 – 1962).
Rehabilitácie sa dočkala až v 1990
Vo februári 1962 ju však zaistila Štátna bezpečnosť (ŠtB). Dvadsaťpäť nasledujúcich týždňov strávila vo vyšetrovacej väzbe. Krajský súd v Banskej Bystrici ju v júli 1962 za rozvracanie republiky odsúdil na štrnásť mesačné väzenie a päťročný zákaz duchovnej činnosti. Po vynesení rozsudku ju eskortovali do Prahy a vo väzení na Pankráci strávila dva týždne.
V auguste 1962 ju z Pankráca prepustili. Zdržiavala sa v Drienove, kde ju v decembri toho istého roku zastihol rozsudok Najvyššieho súdu, ktorý znel: rok väzenia a päť rokov zákazu duchovnej činnosti. Do výkonu trestu nastúpila 4. februára 1963 a väčšinu trestu si odpykala v Pardubiciach.
Po návrate z väzenia pracovala ako robotníčka v Kancelárskych strojoch Zvolen. Ešte v roku 1963 ju však prijali za referentku do Štátnej poisťovne vo Zvolene. Po viacerých žiadostiach o zníženie vedľajšieho trestu, ktoré jej zamietli, dostala štátny súhlas na kňazskú službu do Veľkého Lomu, kde nastúpila 1. októbra 1968.
Súdne ju rehabilitovali až v roku 1990. Vykonštruovaný proces s evanjelickými farármi na čele s generálnym biskupom Dr. Vladimírom Čobrdom a biskupom Fedorom Rupeltom, 11 farármi a jednou farárkou za rozvracanie republiky v Banskej Bystrici na Krajskom súde zrušili.
Darina Bancíková pôsobila ako farárka vo Veľkom Lome až do odchodu do dôchodku 31. januára 1996.
Prvá farárka ECAV na Slovensku Darina Bancíková zomrela 30. júla 1999 v Horných Salibách. Pochovaná je v Kokave nad Rimavicou.
Darina Bancíková publikovala v časopisoch Evanjelický posol spod Tatier, Cirkevné listy či Tranovského kalendár. Spolupracovala so Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom. Z pobytu vo väzení vydala pamäte Divné sú cesty božie (1991, anglický preklad 1996) a posmrtne jej vyšli pamäti Prebytočný človek.
