Rozdelenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky považuje za prínos 45,8 % respondentov, z toho 18,7 % ho považuje za prínos s určitosťou. Takmer rovnaký podiel, 44,6 % respondentov, rozdelenie za prínos nepovažuje, z toho 19,8 % si to myslí s určitosťou. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu agentúry AKO pre TASR.
Agentúra prieskum realizovala v čase od 6. do 12. decembra na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov. Pýtala sa ich na otázku: „O niekoľko dní si pripomenieme 30. výročie rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vznik samostatnej Slovenskej republiky. Je, či nie je, toto rozdelenie podľa vás pre občanov Slovenska prínosom?“
Rozdelenie ČSFR považuje za prínos spolu 45,8 % opýtaných (18,7 % uvádza, že to je určite prínos a 27,1 %, že je to asi prínos). Naopak, spolu 44,6 % opýtaných si myslí, že rozdelenie ČSFR nebolo prínosom (podľa 24,8 % asi nie je prínosom, podľa 19,8 % určite nie je prínosom).
Situáciu nevedelo posúdiť 8,8 % opýtaných a 0,8 % odmietlo na otázku odpovedať.
Mladí sú za, starší proti
Za prínos rozdelenie ČSFR považujú nadpriemerne často najmladší, teda 18- až 33-roční respondenti. Ale aj vzdelanejší, teda respondenti so stredoškolským vzdelaním s maturitou a vysokoškolským vzdelaním.
Okrem toho obyvatelia Bratislavského, Prešovského a Žilinského kraja. Nadpriemerne často označujú rozdelenie za prínos voliči SNS, PS, OĽANO, SaS, mierne nadpriemerne aj voliči Hlasu-SD, Sme rodina a KDH.
Rozdelenie ČSFR negatívne hodnotia nadpriemerne často 50- až 65-roční respondenti a respondenti s najnižším vzdelaním. Okrem toho obyvatelia Nitrianskeho a Banskobystrického kraja.
Nadpriemerne často hodnotia rozdelenie negatívne aj občania maďarskej národnosti a voliči strán Aliancia-Szövetség, Maďarské fórum, Republika, mierne častejšie aj voliči Smeru-SD.
