Bez zhody na konkrétnych parametroch núdzového obmedzenia cien plynu sa vo štvrtok (15. 12.) skončila rozprava prezidentov a premiérov krajín Európskej únie venovaná receptom na riešenie energetickej krízy.
Lídri poverili ministrov energetiky, aby na pondelkovom (19. 12.) zasadnutí dohodli parametre cenového stropu, s ktorého schválením niektoré krajiny spojili schválenie spoločných nákupov plynu či jeho solidárneho poskytovania v núdzi.
Od Európskej komisie chcú, aby začiatkom budúceho roka predložila analýzu vplyvov reformy energetického trhu, o ktorú sa usiluje v súvislosti s nedávnym rekordným rastom cien väčšina štátov.
Európsky blok sa už od leta snaží nájsť zhodu na parametroch mechanizmu, ktorý by predišiel výraznému zdražovaniu plynu, ktoré negatívne ovplyvňuje aj ceny elektriny. V auguste sa šplhali ceny plynu krátko aj vyše 300 eur za megawatthodinu (MWh). To viedlo viacero členských krajín k zavedeniu vlastných nákladných opatrení na podporu domácností a firiem.
Dohoda viazla
Šéfovia štátov a vlád už na predchádzajúcom októbrovom samite vyzvali na zavedenie núdzovej cenovej brzdy. Pre rozdielne postoje krajín sa to však doteraz nepodarilo. Niektoré štáty požadovali výrazne nižšiu úroveň ceny, ktorá aktivuje mechanizmus zastavujúci predaj plynu nad cenovým stropom na kľúčovom virtuálnom trhu Title Transfer Facility (TTF).
Malá skupina krajín na čele s Nemeckom, naopak, doteraz zavedenie stropu odmietala a chcela do návrhu presadiť čo najjednoduchšiu automatickú deaktiváciu.
České predsedníctvo prišlo v utorok (13. 12.) na mimoriadnej ministerskej schôdzke s kompromisným návrhom, ktorý mal podľa ministra priemyslu Jozefa Síkelu blízko k schváleniu.
Cena spúšťacieho mechanizmu na TTF sa v ňom pohybovala okolo 200 eur za MWh. Jej rozdiel od priemernej globálnej ceny skvapalneného zemného plynu LNG by zároveň musel byť najmenej 35 eur. Lídri vo štvrtok jednomyseľne vyzvali ministrov, aby konečný kompromis uzavreli v pondelok na ďalšom rokovaní.
