Nielen zdravotnej sestre, či sanitárovi, ale aj farmaceutovi, optometristovi alebo laboratórnemu diagnostikovi, ktorí sa na tri roky upíšu jednému zamestnávateľovi na tri roky, vyplatia stabilizačný príspevok.
Zamestnaní však musia byť v nemocnici, liečebni, hospici, dome ošetrovateľskej starostlivosti, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľnej liečebni, zariadení biomedicínskeho výskumu či v ambulancii záchrannej zdravotnej služby. Takéto opatrenie už teraz vytvára napätie medzi zdravotníckymi povolaniami.
Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venoval redaktorka RTVS Dominika Zúborová.
Dvesto miliónov eur rozdelených medzi 39,5 tisíca zdravotníkov. Toto opatrenie podľa Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) určite nerieši kritickú situáciu v zdravotníctve, pretože sa nedotýka takmer 70 percent poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, predovšetkým ambulantných lekárov, ale aj iných poskytovateľov mimo nemocničných zariadení.
„Pokiaľ vláda chce stabilizovať zdravotníkov, musí sa rovnako postarať o nemocničný aj o ambulantný sektor. Chceme veriť tomu, že ministerstvo financií možno len nedopatrením prehliadlo ambulantný sektor a že chystá nápravu alebo nejaké ďalšie kroky,“ povedala prezidentka ZAP Jaroslava Orosová.
Stabilizačné príspevky považuje za nesystémové aj Slovenská lekárska komora (SLK). Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský ich označil ako zúfalé jednorazové vyplatenie peňazí, ktoré nespôsobí, že starí lekári omladnú. Navyše, prináša kopu nezodpovedaných otázok.
„Každý príjem by mal podliehať plným daniam a odvodom. Reálne by to bola len polovica, ktorá by im pristála na účte. Ak je tam nejaká výnimka, potom je tu otázka, prečo práve títo zamestnanci v ekonomike majú dostať nejakú daňovú odvodovú výnimku. Prečo iní zamestnanci, ktorí dostanú napríklad koncoročné odmeny, podliehajú odvodom?“ skonštatoval.
Destabilizačný príspevok
Zdravotnícka analytička Jana Ježíková príspevok nazýva „destabilizačným.“ Výklad materiálu, ktorým sa stabilizačné príspevky prijali, považuje za nejednoznačný. Svoju úlohu navyše zohrá aj blížiaca sa optimalizácia siete nemocníc, pre ktorú sa bude musieť personál presúvať.
„Ak sa stabilizačný príspevok naviazaný na prácu toho istého zamestnávateľa, môže to zhoršiť presun zdravotníckych pracovníkov tam, kde bude potreba. Jediným riešením zostane to, že ak nejaký zamestnávateľ bude chcieť toho konkrétneho zdravotníckeho pracovníka, bude musieť vrátenie adekvátnej časti zaplatiť za neho,“ dodala.
Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽANO) si uvedomuje, že takýmto spôsobom nie je možné stabilizovať všetok personál. Tvrdí, že o ďalších možnostiach sa bude vláda baviť v rámci budúcoročného rozpočtu.
